Ou yeaaaah, ja píšem po dvoch mesiacoch článok na blog! Zdá sa mi to neuveriteľné, pritom ja píšem tak rada. Ozaj veľmi rada, len potrebujem na písanie vždy pokoj, musím sa sústrediť a vôbec, potrebujem aj nejaký čas na rozbeh. Lenže pri polročnom bábätku mám mnohokrát akurát tak ten čas na rozbeh :D. Lenže už som si povedala, že v rebríčku mojich priorít musím tento rok blog opäť posunúť o pár stupienkov vyššie. Že nevadí, keď nebude umyté umývadlo ani vyložená umývačka. Občas musia počkať aj iné veci, nie stále len blog, ktorý po pôrode išiel trochu do úzadia, hoci som sa veľmi snažila, aby to tak nebolo. A tak je tu tento článok. Dokonca (pre mňa) v symbolický dátum, dnes pred rokom sme pustili do sveta, že čakáme bábätko. :)

Všimla som si na sebe, že čím som staršia, tým viac si všímam a potrpím na to, ako sa ku mne ľudia správajú. Tak všeobecne, či na ulici, v potravinách alebo na pošte. Ako človek dospieva, začne si sám seba viac vážiť a potom mu začne prekážať, keď sa s ním zaobchádza nefér, keď je niekto neslušný alebo keď mu niekto krivdí. Každý máme svoje dni, aj ja a asi by som klamala, ak by som tvrdila, že som nikdy nikomu neznepríjemnila deň. A spätne ma to mrzí, lebo sa väčšinou riadim heslom "Správaj sa k ľuďom tak, ako chceš, aby sa správali k tebe."

Jeeej, gratulujem, si tehotná! :) Ako sa cítiš? A už viete, čo to bude?...Toto pozná isto každá nastávajúca mamička. Azda ešte väčšiu zvedavosť ohľadom pohlavia ako ona sama má jej okolie. Aspoň pocitovo sa to tak môže zdať, lebo sa na to pýta úplne KAŽDÝ. K-A-Ž-D-Ý! Ja nie som výnimka. A nebola som výnimka ani keď som nebola tehotná, tiež som sa spýtala. To ide tak automaticky na jazyk ako otázky na prvom rande alebo pracovnom pohovore, nad ktorými začnete časom zývať. Dnes pohlavie bábätka dokážu lekári zistiť celkom hravo vďaka ultrazvuku, ale nebolo tomu kedysi tak, preto vznikli rôzne povery a triky, ako určiť, či žena nosí v brušku chlapca alebo dievča. A o tom celom dnes bude reč.