Sebeláska, selflove, toľko spomínaná a tak vyzdvihovaná. Sebaláska však nie je status, je to cesta, celoživotná. Kedysi som vám tu spomínala, napriek svojim niekoľkým fyzickým “nedostatkom”, s ktorými som sa časom zmierila alebo vymizli, som so sebaláskou nikdy nemala väčší problém. Samozrejme, že boli také a onaké obdobia (písala som o tom dávnejšie), ale celkovo sa mojim rodičom podarilo zo mňa vychovať sebavedomého jedinca uvedomujúceho si svoje plusy a mínusy. A teraz som MAMA a všetko, čo som si myslela, že mám o sebeláske zmáknuté, je zrazu podrobené skúške s tým, že s tým povestným bičom nad sebou stojím ja sama.
Pamätáte si ešte časy, keď sme nemali internet? Ja áno a moje detstvo bolo krásne! Myslím ale, že by bolo krásne aj keby som vyrastala v časoch internetových, pretože som bola (a stále som) súčasťou skvelej rodiny (aj keď isteže, každá rodina má svoje problémy). Internet sa ale rozpína, rastie a hranice sa posúvajú. Prišla s ním úplne nová vlna, sociálne siete a my sme tak prepojení so známymi tak, ako nikdy predtým. Sme v obraze, hľadáme pomoc, pýtame sa, pomoc ponúkame, chválime sa, podelíme sa aj o starosti. Samozrejme, všetko s mierou. Lenže každý má tú mieru inde.
Tento článok nosím v hlave už dlho. Ale asi som potrebovala finálny "push" k tomu, aby som ho začala písať. A tak je tu. Som smutná, nahnevaná, nechápem. Je mi normálne na vracanie a aj som si poplakala. Nie, nie som z ocele a som človek, rovnako ako vy, a to v tomto článku spomeniem ešte viackrát. A ani neviem, kde začať, pretože mám toho v hlave momentálne dosť.
Tieto fotky sme nafotili ešte minulý víkend a presne odvtedy ich chcem hodiť na blog. A nestíham. Tento týždeň fakt nie. Ako je vonku pekne, nikto nemá chuť tráviť čas za počítačom, či sa mýlim? Chcem byť v prírode, vonku, ale pravdaže, nie vždy sa mi to podarí, pretožemi treba fotiť, editovať a písať. Momentálne som toho mala pracovne viac a na vlastný blog mi neostalo toľko času. Ale vravím si, že keď už ste tak dlho čakali, napíšem dlhý článok. Bude sa venovať hlavne spoluprácam firiem s blogermi a influencermi.
Včera bol Deň Matiek a preto by snáď ani nemohol byť lepší čas, kedy pustiť do sveta tento článok. Teda áno, lepší čas by bol včera, ale nestihla som to, prepáčte. Od jednej z vás, mojich čitateliek, som dostala skvelý tip - nafotiť fotky s mamkou a napísať o našom vzťahu. Keďže bola mamka so Sebim minulý týždeň akurát v Prahe, a dokonca nás mal kto pofotiť (samozrejme, že to bol Maco!), tak to celé tak nejak do seba zapadlo. Som rada, že mamka s fotením súhlasila, za celú moju blogerskú kariéru sme spoločne takýto shooting neabsolvovali a ja sa veľmi rada, že máme do rámiku tieto fotky. Aj sme sa zladili - schválne, nemyslite si, že to bola náhoda. :D
Veru, tento týždeň som oslávila svoje 25. narodeniny. Príde mi to neuveriteľné, lebo niekedy si myslím, že mám 21, až na to, že ak má niekto 21, príde mi straaaašne mladý. Aj ja som samozrejme stále mladá (a krásna), len už nie taká naivná či hlúpa. Dokonca môžem neskromne zhodnotiť, že aj po výzorovej stránke vyzerám lepšie ako v začiatkoch dvadsiatich rokov. Napriek tomu mi nie je úplne po chuti, že starnem a o 5 rokov budem mať 30. Žiadna katastrofa, beriem a som si istá aj toho, že v 30-ke mi to bude úplne jedno. Preto som sa ako správna vydatá žena odfotil nastylovaná so zlatými balónikmi medzi kefami na umývanie riadu, čistiacim mydlom na bielizeň, taniermi a konvičkami. :D Ale priestory HNST.LY sú fakt krásne a som rada, že nám bolo umožnené tam túto sériu nafotiť.
Mám pocit, že tento rok bude prelomový. Alebo takto - chcem aby bol prelomový. Zdá sa mi, že ak niektoré veci nestihnem tento rok, tak už nikdy (čo môže a tiež nemusí byť pravda). Tento rok chcem na sebe viac zamakať, neodkladať veci na neskôr a robiť všetko naplno. Splniť si sny, túžby a ciele, ktoré nosím v hlave už od tej spomínanej 20-ky a nečakať, že ich niekto urobí za mňa. A bude to pozitívne vplývať aj na vás, uvidíte. :)
Tak a keďže je štvrťstoročie ideálne na malé bilancovanie, poďme si v bodoch spísať, čo som sa za tie roky naučila a čo sa ešte len učím.