Dala som si s článkom o mojom treťom trimestri načas. Písala som ho 10 dní, presne, rok od môjho pôvodného termínu pôrodu - 11.5.2019 do dnes - 21.5., čo bol môj finálny termín pôrodu, deň 40tt. A ako vieme, Leo sa narodil 23.5.2019. :) Ale táto trilógia článkov musí byť kompletná, mala som v mobile dosť nepublikovaných fotiek, ktoré som si šetrila pre tento článok. Nakoniec ani nevadí, že som článok písala tak dlho, pretože to bola pre mňa krásna spomienková dráha, opäť som prežívala skrz písania tú poslednú etapu tehotensva a skoro stále som sa pri písaní článku usmievala. Emócie, veď to poznáte. Tak teda, aký bol môj tretí trimester a ako hodnotím svoje tehotenstvo celkovo?

7.mesiac / 8.mesiac / 9.mesiac / pár dní pred pôrodom = finále :)

KONEČNE BRUŠKO

S prekročením hranice tretieho trimestra mi akoby z jedného dňa na druhý extrémne narástlo bruško. Zrazu som sa už nemohla nosiť svoje rifle a či som chcela, či nie, tehotenské legíny sa stávali mojim obľúbeným kúskom oblečenia. Ale tešila som sa, lebo zimné kabáty moje bruško doteraz dosť zakrývali a málokto si hlavne v MHD vôbec všimol, že som tehotná. Začala som teda viac nosiť obtiahnuté veci, kúpila som si pár kúskov, ktoré som dookola obmieňala, ako napríklad hnedy overal alebo žlté šaty z New Yorkeru, ktoré si potom kúpili mnohé z vás, čo ma tešilo. :)

Čo ma nepríjemne prekvapilo bola absolútna ignorácia mužov v MHD, málokedy ma niekto pustil sadnúť a ak, tak to boli väčšinou ženy. Raz sa mi dokonca v metre postavila mamička s kočiarikom a dieťaťom v nosiči. Všetci ostatní pokojne sedeli. Našťastie ja som so státím nejaký veľký problém nemala (hoci ku koncu tehotenstva už áno), ale viem si predstaviť, že mnoho tehotných žien si jednoducho potrebuje sadnúť.

Vo februári som ešte bola v Košiciach, poslednýkrát pred pôrodom, na Veľkú noc sme už nešli, lebo som nevládala a báli sme sa, že čo ak by som rodila tam.

18.február - deň pred mojimi 26.narodeninami :)

23.február - Ahoj 28tt!

Môj obľúbený tehotenský kúsok - hnedý overal, ktorý som kúpila v Bershke v zľave za 200kč.

OBĽÚBENÉ TEHOTENSKÉ FOTKY

Vďaka Terke Marešovej mám aj takéto krásne tehotenské fotky. Veľmi rada fotím s Terkou, lebo sa pred ňou viem absolútne uvoľniť a cítim sa s ňou dobre. Takže som si nevedela predstaviť, žeby som takéto fotky nafotila s niekym iným. :) Fotili sme 5.marca, presne v deň, keď som bola v 29tt.

Ach, milujem tieto fotky, asi moje najkrajšie fotky ever. :)

Maco začal projekt Halushkys. :)

Veselá po prechádzke a šťastná, že sedím doma na lavičke. :D

Cestou z prechádzky som si už musela dávať pravidelné pauzy, lebo som funela a nevládala. :D

Na dlhú dobu poslednýkrát v kine.

DOBRE, UŽ SA CÍTIM OZAJ TEHOTNE

Posledné týždne tehotentva som začala pociťovať pohybovú náročnosť s bruškom, ktoré už bolo veľké. Strašne som dychčala, aj keď som nevykonávala žiaden pohyb. Mamka sa ma v telefóne vždy pýtala, čo robím, že tak funím a ja, že nič, sedím. :D Každú polhodinu mi bolo treba na WC. Bábätko mi veľmi tlačilo na močový mechúr a posledný mesiac som už nešla ani do Stromovky na prechádzku, lebo som vedela, že by som nedošla, veľmi ťažko sa mi chodilo. Keď som chodila, išla som pomaly ako slimák, čo ma zo začiatku dosť znervózňovalo, lebo som bola zvyknutá chodiť aspoň nejakým tempom. Ale potom som si na to zvykla a už som si užívala pohľad na Prahu. :)

V tomto období som si pozrela asi 3 pôrody na Youtube a Maco mi to následne zakázal, lebo ma to brutálne vystresovalo a celú noc som nevedela spať. Uvedomila som si, že nemám zbalenú tašku, tak som si potom doma asoň pár vecí pripravila. Takisto ma začala páliť záha, dovtedy som ani len netušila, aký nanič pocit to je. :D Pálila ma potom takmer stále, bolo jedno, čo som zjedla.

Toto bol jediný deň, keď som sa cítila v tehotenstve ozaj škaredá a vyslovene obludná. Mali sme event s Halushkys, Maco varil, ja som obsluhovala a moja sesternica fotila. Fotila ma teda z každého uhlu a keď som uvidela tie fotky - hlavne zozadu a zboku, normálne mi prišlo zle. Cítila som sa ako veľryba. Všade trčali špeky, tzv.muffiny, moje ruky boli ako knedlíky, no otrasné. A potom som prehodila cez seba svoje ananásové kimono a všetko bolo zase super. :D

Začiatok apríla, vitaj 33tt! Bábätko bolo v tomto čase veľké ako ananás. :)

OTOČKA! AU, TO BOLELO!

Tento deň svojho tehotenstva si presne pamätám, bol to super utorok, až na ten záver. Išla som pracovať do Elite Bloggers Hubu a podvečer sme s Macom stretli na Václaváku, pretože sa predstavovala udržateľná kolekcia IKEA. Na evente sme sa aj dobre najedli a potom sme šli na električku na Václavské Náměstí, ako je kníhkupectvo, pretože Maco mal auto pred svojím officom, kam sme sa museli dostať. A práve cestou na tú eletričku to začalo. Strašne ťažko sa mi chodilo, už som ledva došla na zastávku. Nejak som to zvládla, v tramvaji som sedela, ale ako sme nasadli do auta, brutálne ma rozbolelo brucho. Volala som mamke, nevedela som, čo robiť, na pôrod to nevyzeralo, ale bolesti strašné, aj som plakala. Brucho som mala ploché a široké, bolo mi teda jasné, že bábätko mení polohu a leží horizontálne. Práve v ten večer sa Leo rozhodol, že sa ešte otočí zadočkom dole.

Vtedy som sa trochu začala báť, že budem musieť ísť rodiť cisárskym, ak sa Leo ešte neotočí naspäť. Môj doktor v Apolináři bol však úplne super a presne vedel, ako na moju vystresovanú povahu. Celý čas bol úplne v pohodičke, že predsa dieťatko má čas a určite sa ešte otočí. Myslím, že sa Leo nakoniec otočil až týždeň a pol pred pôrodom, ale to som už tak intenzívne necítila. Keď mi povedali, že hlavička je opäť dole, neskutočne mi odľahlo, rodiť zadočkom by som sa totiž neodvážila.

Kupovanie novej podprsenky, už mi boli všetky úzke a veľmi ma tlačili.

TVOJE DIEŤA SA NARODÍ EŠTE V APRÍLI / HYSTERICKÝ ZÁCHVAT ZA 3,2,1...

Bolo niečo po polovici apríla a ja som večer pred touto fotkou dala na Instagram outfitovú fotku z Matějskej poutě / kolotočov, čo sú v Prahe každú jar. Mala som na fotke už dosť veľké brucho, z outfitu a fotky to vyzeralo tak, že mi už bruško klesklo, pritom som mala ešte mesiac do pôrodu a brucho som mala stále hore, len tá fotka...

Pod tou fotkou mi pristál komentár od jednej pani, že určite porodím každú chvíľu, bruško je už dole, a že to bude isto aprílové baby, možno budem jasnovidka, taška zbalená?....Klinec na záver: "Potom mi schválne napíšte, či som mala pravdu." Ako predčasne narodené dieťa viem, že to veru nie je žiadna sranda, moja mamka sa celkom natrápila, či vôbec prežijem, podľa doktorky to na pôrod rozhodne nevyzeralo, ja som sa cítila dobre, bábätko ešte muselo vyrásť, jednoducho, nechystala som sa v tom čase ešte rodiť. Vyzliekla som sa do nohavičiek a obzerala svoje brucho v zrkadle, či teda fakt nekleslo. V noci som sa vystresovala a ráno som sa totálne rozrevala, chytila hysterický záchvat, že sa naše bábo ešte nemôže narodiť, že ja ho chcem mať aspoň ešte 2 týždne v bruchu, nech vyrastie, že nechcem, aby bolo v inkubátore. Revala som ako zmyslov zbavená celé 2 hodiny. Volala som mamke a cez kameru jej ukazovala svoje brucho. Maco ma upokojoval, že predsa sa nemôžem takto vynervovať kvôli bábätku. A toto všetko sa stalo kvôli komentu na Instagrame. Od pani, ktorá ma nepozná, nie je moja lekárka, len má jasnovidecké ambície.

Schválne som si tie komenty prečítala po viac ako roku. Musím uznať, že dnes mi už neprídu tak hrozné ani provokatívne ako v tom čase. Treba si však uvedomiť, že nikdy neviete, čím si tehotná žena prechádza, aké má strachy, obavy, čím si prešla v minulosti...takéto poznámky, či už osobne alebo na internete, sú absolútne nevhodné a môžu spôsobiť tehotnej žene mnoho stresu.

Túto fotku som vám zdieľala aj na Stories, ale nikdy som nepovedala konkrétne, prečo som bola taká uplakaná.

PRÍPRAVY / UŽ SA TO BLÍŽI

Apríl máj boli pomerne teplé mesiace a ja som si ich náležite užívala na kávičkách. Od februára sme rekonštruovali byt, čiže okrem tehotenstva som riešila aj nový interiér nášho obydlia, čo bolo miestami síce stresujúce, ale určite sme to chceli stihnúť pred narodením bábätka, čo sa nám aj podarilo a v polovici apríla sme sa nasťahovali do nášho vynoveného bytu. :)

Absolvovali sme aj predpôrodný kurz v Apolináři, čo bolo pre mňa aj Maca veľmi nápomocné a osobne odporúčam aspoň nejaký kurz každej prvorodičke. Mne napríklad počas pôrodu veľmi pomohli vedomosti práve z kurzu a Maco bol tiež poučený, čiže za mňa výhodne strávený čas.

Koncom apríla sme si boli po náš Bebécar kočík z Vispa Náchod, čo mi spravilo veľkú radosť. Nejak špeciálne som veci pre bábätko až do tohto času neriešila, som strašne poverčivá. Aj ten kočík bol až do pôrodu mimo bytu. Ale v tomto čase už som sa aj pozerala po baby veciach a úprimne sa z nich radovala.

Neskutočné priestory Apolinářu. Aj druhýkrát pôjdem rodiť sem.

Radosť z kočíka.:)

Náš 1.máj. :) A môžeme začať odpočítavať.

V prvej polovici mája za mnou prišli ešte mamka so Sebim. Bolo to skvelé, mala som aj svoju Baby Shower, ktorú z Bali koordinovala Sindy a zrealizovali ju moje kamarátky. A vyšlo to tak, že tam bola aj moja mamka, zatiaľ čo Sebi trávil deň s Macom.:)

8.máj - Bola som dosť smutná, že mamka so Sebim už odišli :(.

Jedny z posledným outfitových fotení pred pôrodom. :)

Och, takéto dlhé nechty som vtedy mala!

A VYSPI SA DO ZÁSOBY!

Táto rada pre tehotné mi príde strašne super, ozaj. Počula som ju asi stokrát v 3.trimestri. Akoby sa dalo vyspať do zásoby. Bolo by super, keby sa dalo, to hej. Prespala by som celý 9.mesiac, ktorý už po fyzickej stránke nestojí za veľa, potom sa zobudila na kontrakcie, odrodila a nasledujúce týždne by som čerpala energiu zo svojej spánkovej zásoby.:D Ale nedá sa. A nielen to. Posledné mesiace už nespíte v noci ani tak. Akoby vás telo na deficit spánku postupne pripravovalo. Budila som sa o 3-4 nadránom, vyspatá, plná energie a nevedela som znovu zaspať. Surfovala som po internete, objednala nejaké veci pre bábätko, čítala články, šila a tvorila svoje baby DIY. Spánok je v 3.trimestri kapitola sama o sebe, ale rozhodne sa mi nepodarilo vyspať sa do zásoby. :D

Tieto fotky pri prebaľovacom pulte milujem. :) Veľmi som sa tešila, že už mám skoro všetko pripravené a nevedela som sa dočkať, až tam bude moje bábätko.

10.máj - bola som na poslednú kontrolu u svojej gynekologičky, potom ma už čakali monitory a návštevy v pôrodnici. Tak som to oslávila. Zmrzlinou a čokoládou. Tešila som sa z počasia, sadla som si na lavičku na Náměstím Míru a cítila som sa veľmi šťastne.

Z monitoru žiadne fotky nemám, tam sa telefóny používať nemôžu, čo je škoda, lebo jednu fotečku na pamiatku by som mať chcela. Viem, že keď som tam tak sedela, zablúdila som očami na kalendár na stene a skoro ma porazilo, keď som si uvedomila, že za pár dní ozaj rodím. Neskutočné vzrušenie, prvé tehotenstvo je také výnimočné na emócie, ach.

14.máj - Naše spoločné váľačky na gauči a sledovanie Netflixu. :) Toto mi úprimne fakt chýba.

19.máj - Posledá kávička vonku. :)

20.máj - Mala som v tento pondelok ísť ešte na MAC Cosmetics event, ale už som sa na to necítila. Aj Maco mi stále hovoril, nech už nechodím nikam, kam nemusím, tak som ostala doma. Ale čo ma potešilo, že mi z MACu  poslali balíček, v ktorom bol aj tento červený rúž. :)

POSLEDNÁ FOTKA S BRUŠKOM A KONTRAKCIE SA MÔŽU ZAČAŤ

A zvyšok už poznáte, svoj pôrod som opísala v článku už dávnejšie. Začala som ho písať počas kontrakcií, asi som si myslela, že tým pádom nebudem rodiť alebo čo. :D Nechcelo sa mi veriť, že naozaj je to tu, že za pár hodín bude naše bábo na svete. :)

Táto fotka je z 21.mája 2019, keď som prišla domov z odberu krvi a premýšľala som, čo z načatým dňom. Cítila som sa super, tak mi napadlo, že idem preložiť knihy na poličku, čo mi zrejme vyvolalo kontrakcie. Poobede ku mne prišla na kávu kamoška a večer pri sledovaní Černobylu som začala cítiť, že sa niečo deje. A fakt sa dialo, Leo sa začal pýtať von.

FANTASTICKÉ TEHOTENSTVO

Celkovo musím povedať, že som mala úžasné tehotenstvo. Až na ten záver, čo je normálne, som sa celé tehotenstvo cítila výborne a fungovala som až do dňa pôrodu. Dokonca som sa cítila vážne krásna a ako pozerám na fotky, aj som krásna bola. Mala som úžasnú pleť, najlepšie vlasy v živote a tak všeobecne som bola ozaj pekná. V prvom trimestri som nemala nevoľnosti, priberala som veľmi postupne a počas tehotenstva som nemala žiadne zdravotné ťažkosti ani komplikácie. Veľmi za to ďakujem, myslím, že je to obrovské požehnanie. Poznám ženy, ktoré museli niekoľko týždňov tráviť s nohami hore a v nemocnici. Nebojím sa byť opäť tehotná, hoci je mi jasné, že takéto snové tehotenstvo to byť nemusí. Na to svoje prvé budem už navždy spomínať s úsmevom. Aj keď som si prezerala tieto fotky pri príprave článku, mala som v sebe kopec pozitívnych spomienok a energia, ktorá mnou vtedy prechádzala sa mi nachvíľku vrátila späť. Bolo to pre mňa neskutočne čarovné a magické obdobie. Ozaj by som priala každej žene také tehotensvo, ako som mala ja.

Jediné, čo mi na začiatku bránilo si tehotenstvo užívať naplno bol môj vlastný strach. Veľmi som sa bála o bábätko, celý ten stav, že sa nám to podarilo, mi prišlo veľmi krehké. Pokúsim sa pri druhom tehotenstve viac uvoľniť, hoci neviem, či to pri mojej povahe pôjde. Ale snáď áno. :)

Ďakujem za možnosť byť tehotná, vynosiť zdravé krásne bábätko a za to, že som sa mohla stať MAMOU.