MÁTE VYBRATÉ? / PREČO SI POTRPÍM NA SLUŽBY
7.11.19
Všimla som si na sebe, že čím som staršia, tým viac si všímam a potrpím na to, ako sa ku mne ľudia správajú. Tak všeobecne, či na ulici, v potravinách alebo na pošte. Ako človek dospieva, začne si sám seba viac vážiť a potom mu začne prekážať, keď sa s ním zaobchádza nefér, keď je niekto neslušný alebo keď mu niekto krivdí. Každý máme svoje dni, aj ja a asi by som klamala, ak by som tvrdila, že som nikdy nikomu neznepríjemnila deň. A spätne ma to mrzí, lebo sa väčšinou riadim heslom "Správaj sa k ľuďom tak, ako chceš, aby sa správali k tebe."
Na čo som z roka na rok viac a viac citlivejšia sú služby. Hlavne servis v podnikoch, ale aj v štátnej správe. Aby bolo jasné, nie som žiadna rozmaznaná deva, hoci tak na niekoho môžem pôsobiť, a aj keď samozrejme, svoje fanty mám. Dokonca, aby ste si nemysleli, vyskúšala som si mnoho jobov, kde som sa riadila heslom "Môj zákazník, môj pán." A áno, ja som asi taká hlúpa, že som sa tým heslom ozaj riadila. Pracovala som za pokladňou v Tescu, umývala som okná autám na benzínke, chvíľu som bola predavačka v Pull&Bear a tiež som robila hostesku v obchodných centrách a ponúkala ľuďom jednohubky na ochutnanie (a aj voňavé guličky do záchoda. :D). A nikdy, fakt nikdy, aj keď som mala otrasnú náladu alebo som bola unavená, som si nedovolila byť nepríjemná na zákazníka.
Sama sa čudujem, ale vždy som svoje problémy nechala vo svojej hlave a samú seba som o začatí šichty nevnímala ako prvoradú, čo máme inak ako ľudia prirodzene v sebe. Jednoducho, nie som tu teraz ako Rebeka, ale ako človek, zamestnanec / brigádnik, ktorý reprezentuje firmu, pre ktorú pracuje. Ak teda niečo pokašlem, nebude to len moja hanba, ale hanba firmy. A za to by som sa potom hanbila omnoho viac. Tá zodpovednosť ma nepustila a ja som sa snažila svoju prácu robiť čo najlepšie. Poradiť, nájsť, predať, ak je to potrebné, aj zabaviť, lebo to hneď prešiel deň rýchlejšie aj mne. Usmievala som sa, pokecala s ľuďmi, s ktorými sa to dalo (lebo nie každý má náladu a veru, ani ja som ju vždy nemala), lebo potom ma práca bavila viac a sama som zo seba mala lepší pocit, nehovoriac o tom, že tá smena fakt išla rýchlejšie.
Preto ma ozaj udivuje, koľko ľudí pracujúcich v službách si tieto základné veci neuvedomuje. Pre mňa ako zákazníka nie ste Peter, s ktorým sa rozišla frajerka, ani Katka, ktorá nespravila skúšku v škole a ani Marienka, ktorú hnevá, že na tej pošte trčí už 10 rokov. Áno, buďme ľudia, majme pochopenie, že môže mať niekto zlý deň, však. Lenže beriem to tak, ako som spomínala vyššie. Pre mňa ako zákazníka, ste pán čašník a pani poštárka. A nemyslím si, že je niečo zlé na tom, ak chcem, aby mi v reštaurácii poskytli kvalitný servis a aby sa ku mne na pošte správali pekne a nie tak, že otravujem a komplikujem im deň.
Problém v našich končinách je, že si zákazníka málokedy vážia. Druhý problém je ten, že u nás nie je zvykom nechávať sprepitné, poprípade ho vezme zamestnávateľ, tak načo by sme sa snažili. Máme tak nejak v krvi byť na seba nepríjemní, odutí, ofučaní. Lebo život na Slovensku a v Česku je ťažký, z čoho sa má človek tešiť...no nie? Sťažovať sa je ľudské, tešiť sa z niečoho je považované za chválenkárstvo a namiesto toho, aby sme si navzájom priali, si závidíme. A potom je to začarovaný kruh, v ktorom môžeme jeden na druhého ukazovať prstom, lebo veď vždy je ľahšie obviniť niekoho iného ako pozrieť sa na seba.
Outfit:
šaty - látka second hand (pôvodne posteľné obliečky), ušila Majoranka / kožená bunda - Mango / čižmičky - Wojas / klobúk - Alate Milinery, opasok - vintage / okuliare - H&M
Minule som volala na Úrad práce kvôli rodičovskému príspevku, už tak nejak automaticky nastavená, že ešte s mojim slovenským jazykom to bude s úradníčkou isto "príjemný" rozhovor a nič mi neporadí. A na moje prekvapenie, bola úžasná, poslala mi všetko na mail, poradila. Ale bola som prekvapená, lebo to u nás nie je bežné. Takisto na pošte, mala som dvoch "kamošov", obaja boli muži, dnes už tam jeden nepracuje. Boli super, vždy všetko vybavili, pokecali sme, pomohli mi, ja som bola stále strašne vďačná a stále sme sa tak nejak tešili, keď to vyšlo tak, že som v okienku narazila práve na nich. V menšom mestečku / dedinke za Prahou, kde sme bývali, sú najmilšie pani poštárky na svete. Očividne sú super partia a do práce chodia rady. Také ochotné a úžasné ženy, to som nevidela ešte. Na pošte teda rozhodne nie. Keď sme sa sťahovali do centra Prahy, šla som sa s nimi rozlúčiť, každej som kúpila čokoládu a poďakovala za ich služby. Neviete si predstaviť, aké boli prekvapené a ako sa tešili.
Čo sa týka čašníkov a čašníčiek, je to špeciálna kategória. Vo veľkej miere totiž záleží, v akom meste sa nachádzate a bohužiaľ, čo si budeme hovoriť, aj od toho, ako v daný moment, keď podnik navštevujete, práve vyzeráte. V Košiciach ma vedia vytočiť pomerne rýchlo a často, lebo heeeej, som asi rozmaznaná z Prahy už. :D Ale prísť do kaviarne, 10 minút sedieť a čakať na jej veličenstvo čašníčku, kým si nás všimne, potom bez pozdravu vyblafne "Máte vybraté?" (akože čo? Peniaze z bankomatu? Ruky z vrecák či ako?) bez toho, aby vôbec doniesla nápojový lístok a následne ďalších 10 minút čakať na ten lístok...to mi normálne nepríde. Milujem, keď sa nedá platiť oddelene, keď mi donesú latté s kyslým mliekom, o ktorom ma presviedčajú (hádavo), že kyslé nie je, a ktoré mi na záver ešte aj naučtujú a ja musím vysvetľovať, že nevidím dôvod, prečo by som ho mala platiť.
Alebo keď mi prídu povedať, že buď si ešte niečo objednáme, alebo sa máme poponáhľať a odísť, aby sme nezaberali stoly. Keď si objednám koláč a kávu a prídu mi s rozostupom 20 minút. Ale asi moja chyba, lebo som mala pýtať koláč s kávou, že? Alebo keď sa opýtam, či majú ľadovú kávu a pani čašníčka povie, že netuší, že nech si preštudujem lístok (to sa stalo v Prahe). O špeciálnych náladách obsluhujúcich sa ani nebudem vyjadrovať, lebo škoda reči. Ja plne akceptujem, že mnohokrát vie byť zákazník skutočný pako. Ale ja som nový zákazník. Správajte sa slušne a snažte sa, aby som sa do tohto podniku vrátila opäť. V dnešnej dobe sociálnych sietí sa navyše zlá recenzia šíri rýchlosťou svetla, takže zlé meno si dokáže podnik urobiť ozaj rýchlo.
Do podniku idem vždy s tým, že budem príjemný zákazník. Ale veľmi rýchlo sa vie môj postoj zmeniť, ak je obsluha nepríjemná. Nepríjemná totiž viem byť aj ja. :D Povedzme si ale, že s takejto hry, kde si pinkáme štipľavé poznámky nemá nikto úžitok. Lenže ako zákazník odmietam tolerovať takéto správanie od obsluhy podniku, kde som ra rozhodla minúť svoje peniaze a chcem sa tam cítiť dobre. Pretože to je podľa mňa ďalší kameň úrazu, že pokiaľ zákazník nič nepovie a ešte sa do podniku bude vracať, obsluha / podnik nemá dôvod nič vylepšovať či meniť.
Zhrnula by som to veľmi jednoducho. Buďme k sebe milí, správajme sa pekne a ono sa nám to vráti. Snáď.
Dodám ešte pár slov k outfitom. Ako vidíte, na oboch mám tie isté šaty. Ušité z posteľných obliečok nájdených v sekáči. Bavlnené, ten vzor sa mi páčil, tak prečo látku nevyužiť? Jeden look je ešte z leta, druhý aktuálnejší, z jesene. Šaty sa totiž dajú nosiť takmer celoročne. V lete ľahko s množstvom doplnkov a v chladnejšom počasí s viacerými vrstvami nad aj pod nimi. :)
photos by Veronika Tázlerová
Outfit:
![About [span]me[/span]]( https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgFamfGfjBkAtKErBrjqb3ZhNOUzf1e_rXOyPTbgJqR9YQiAYuH5-r1g_jtHikGWMXGpgTpiKocivuq4W8ZzNX16UTZs_XaJKulvEJXaT54Rz8H4GPApjJMAg0tnttx16w4PtW0BFH8Piu_/s1600/becca.jpg )
6 komentárov
Becca, teraz mi hovoris zo srdca. Byvam par rokov v Nemecku a rozdiel v spravani ludi v sluzbach je do oci bijuci. Tu sa napr. kazda predavacka na kase usmeje, pozdravi a popraje pekny den, doma na Slovensku som casto rada ak sa na mna vobec pozrie. Stale vsak verim,ze sa to u nas kusok po kusku zmeni a vsetci budeme zit v prijemnejsej armosfere.:) Veronika
OdpovedaťOdstrániťpod to sa podpisujem, ako clovek co robi v sluzbach v Nemecku. na Slovensku akoby pracovali stroje a nie ludia
Odstrániťpod to sa taky podpisujem :)
OdstrániťJa jsem nikdy moc nechapala ty nadavky na postu, protoze v mym rodnym meste vzdycky vsechno dorucovali tak, jak meli, nikdy jsem nestala hodinovou frontu na prepazce, nic... dokonce i zavolat se tam dalo a vsechno v pohode... pak jsem byla docela sokovana, kdyz jsem zacala chodit na jednu konkretni postu v jinym meste a zjistila jsem, ze to, ze na te prvni vsechno fungovalo, je asi nejaka anomalie :)
OdpovedaťOdstrániťJa pracujem v retail už cca 5 rokov a musím povedať, že je naozaj ťažké sa usmievať 8h na každého zákazníka, keď na SR dajú zamestnancovi robiť 5 vecí naraz a v Nemecku je tá práca rozdelená medzi 5 ľudí a ešte aj za vyšší plat..a sledujem to a počúvam to aj na iných prevádzkach..Slovensko sa má hlavne čo učiť ako si vážiť zamestnancov a naučiť sa im dávať, nie len brať a zneužívať ich..tuším raz o tom napíšem aj ja článok, lebo je to v poslednej dobe dosť globálny problém..myslím si, že tá chyba začína vždy na vedení..aký pán taký pes, ako a hovorí..veď tých zamestnancov si vyberajú oni predsa..ak je skvelý zamestnávateľ a kolektív, tak sa to hneď odzrkadlí aj na zamestnancoch službách :) nám sa zmenilo vedenie k horšiemu a kopa šikovných zamestnancov odišla a tí čo zostali pracujú s nechuťou..a outfit je krásne zladený :) červená ti veľmi pristane
OdpovedaťOdstrániťsuper článok...tento problém vnímam odkedy som mala tú česť pracovať v reštaurácii..a odvtedy som aj mega náročná na služby :P
OdpovedaťOdstrániťWHEN PIGS FLY