Nebudem radšej zvlášť opisovať, že tento článok nosím v hlave viac ako 3 týždne a tento outfit si už ani nemôžem znovu obliecť, pretože mi medzitým narástlo bruško tak, že tieto menčestrové šaty, ktoré som si pôvodne kúpila na účely tehotenstva, som jedno ráno nezapla. Posledné týždne boli totiž celkom náročné, kvôli rekonštrukcii - museli sme sa kompletne zbaliť a na čas nasťahovať do dočasného bývania, kde nebol zriadený internet. A tak veľmi, ako som si chcela za počítač sadnúť doma v Košiciach, odkiaľ som sa práve vrátila, som notebook otvorila 2x a to tiež kvôli daniam. Ale hurá, už som späť v Prahe, máme internet a ja vám môžem nielen ukázať tieto krásne fotky od Moniky Hánovej, ale aj napísať vám tento článok.

S tehotenstvom a hormónmi som mala také návalové obdobie veľkých nervov a úprimnosti. Keď ma niečo naštvalo, ozvala som sa. A v to obdobie ma dokázalo vytočiť veľmi veľa vecí. Nemala som náladu dávať si servítky pred ústa alebo prižmurovať oči tam, kde by som v prípade mávnutia rukou uškodila najmä sebe. Niežeby som si v niektorých prípadoch zvlášť pomohla, ale áno, ten pocit, že som sa ozvala a povedala, čo si myslím, rozhodla sa iba podľa seba a svojich pocitov, stál rozhodne za to. Ten pocit, že som reagovala úprimne a nepretvarovala sa pre nejaké dobré vzťahy, o ktoré v závere s danými ľuďmi ani nestojím. Nie som ten typ človeka, čo by potreboval veľa kamarátov a známych, nikdy som to tak nemala a svoj okruh ľudí mám pomerne úzky. Vyhovuje mi to tak. A takisto som nikdy nepotrebovala aby ma mal každý rád, lebo, veď ani ja nemám rada každého, všakže. 

Lenže v živote je to tak, že často sa necháme uniesť akousi spoločenskou vlnou a udržujeme niektoré vzťahy bez väčšieho zmyslu, sami nevieme prečo. Mnohokrát si kusneme do jazyka len preto, že sa s niekým nechceme púšťať do konfliktu, pritom potom sa doma za zatvorenými dverami rozčuľujeme a sami seba sa pýtame, prečo sme sa neozvali. Doma nás potom najbližší hecujú a podporujú, že "mal si sa ozvať"..."nabudúce povedz tak!"...."tak toto si si nemala nechať"...ale vo väčšine prípadov sa aj tak ozveme málokedy a akurát preglgneme a zaryjeme nechty do stehna.

A tak sa vo mne zrazu zlomili posledné zvyšky spoločenskej, povedzme "nutnosti" čokoľvek predstierať, tolerovať alebo niekomu vyhovieť, keď jednoducho nechcem. A nemyslím tým byť neslušná či netaktná. Len som bola maximálne úprimná. K ľudom okolo a najmä k sebe. Nehovorím teraz o rodine a najbližších, tam sa na takéto veci nehráme a povieme si veci vždy narovinu, a tak, ako sa niekto urazí, sa aj odrazí. Hovorím viac o známych, o širšom okolí, o práci či ľuďoch, s ktorými prichádzame denne do kontaktu.

Môj muž má veľmi dobré srdce a niekedy by sa najradšej rozdal. Pre rodinu ale aj pre ľudí, ktorí ho niekoľkokrát sklamali. On totiž nechce sklamať nikoho. Lenže potom doma nadáva, že má toho veľa, že ľudia sú hrozní, ale ak je niekto smutný, berie si to osobne. Často doňho hučím, že nemôže za všetky problémy okolo on, a že určite nie je jeho povinnosť ich (vy)riešiť. Vysvetľujem mu, že ľudia sa holt niekedy urazia, sú sklamaní, smutní a neviemakí, ale za to si on zodpovednosť brať nemusí. Pretože potom, ak sa situácia obráti, málokedy pomôže niekto jemu, ale to asi nikoho neprekvapí.

Hovorte NIE. Hovorte nie, keď to tak cítíte, ľuďom, ktorí vám ublížili a využívajú vás. Hovorte nie situáciám, v ktorých nechcete byť a ktoré sú vám od začiatku nepríjemné. Nerobte veci, ktoré robiť nechcete, len preto, že sa bojíte odmietnuť. 

Len taký neškodný príklad z môjho života: Viete koľkokrát mi prídu prosby o to, aby som niečo zdieľala? Cez psie útulky, menšie značky živnostníkov alebo rôzne výzvy na hlasovanie. Keby som mala všetkým vyhovieť, mala výčitky z toho, že niekomu nepomôžem a bála sa odmietnuť, tak môj Instagram vyzerá ako jeden veľký charitatívny galavečer a ja by som sa určite blogovaním nemohla živiť. Ľudia, ktorí ma čítajú a sledujú tam predsa nie sú od toho, aby som od nich niečo stále žiadala či prosila ich o pomoc so všetkým, čo mi príde do schránky. Jasné, ak sa mi niečo páči, rada zazdieľam, rada vyzvem k akcii. Ak sa ma daná téma dotýka a keď sama chcem. Ale skutočne, v 95% to nejde. 

O čosi náročnejšie je odmietnúť známeho známej ako úplne cudziu osobu. Ale aj to treba, lebo to, že má niekto známeho blogera ešte automaticky neznamená, že o vás napíše, že vás spropaguje alebo vyhovie nejakému "skvelému" nápadu. A tak sa mi stalo, že ma jedna známa v obchodnom centre už ani nepozdravila. A viete čo? Je mi to úplne jedno. Viac by som sa na seba hnevala, keby som jej prosbu vykonala.

Dobré vzťahy. Potrebujete ich za každú cenu z každým? Nie. Nehovorím, že musíte byť s niekým na nože a živiť v sebe hnev, to je zbytočné. Ale taktiež nepotrebujete za každú cenu byť za dobre s niekým, kto vás nahneval, urazil či sklamal. Nemusíte hrať formu, že sa predsa nič nedeje. Keď sa deje, ozvite sa. Sama by som sa cítila ako falošnica falošná, ak by som si hrkútala s niekým, na koho mám ťažké srdce. Rovnako nevidím dôvod baviť sa na akcii či party s osobou, ktorej reči ma vôbec nezaujímajú a domov prídem vyšťavená ako pomaranč.

Chápem, že tento článok môže pre niekoho vyznieť sebecky až kruto. Ale svet nie je čiernobiely, ľudia nie sú iba dobrí alebo zlí. A vy takisto nebudete zlí, ak budete o niečo viac myslieť na seba, svoje pocity a svoje potreby či preferencie. Snažte sa vyhnúť situáciám, keď sa v závere dňa budete cítiť mizerne, lebo ste urobili niečo, čo ste nechceli, alebo naopak, neurobili niečo, čo ste urobiť chceli. Obzvlášť ak by to bolo kvôli ľuďom, ktorí vám za to nestoja.

Ak by vám napadlo, že za moju zmenu môžu iba hormóny a že isto budem časom niečo ľutovať, tak môžem povedať, že nie. Nálady ma už prešli, neľutujem nič z toho, čo som povedala alebo urobila a cítim sa skvele. Myslím (a dúfam), že ma už tento postoj neopustí. Je skvelé byť slobodný vo svojich názoroch, prejavoch a činoch, keď sa oslobodíte od otázky a obáv, čo si o vás budú iní myslieť, či vaša reakcia bola adekvátna (asi bola, keďže tak ste to vtedy cítili), či vás budú mať radi a či sa niekto neurazí (hlavne ak niečo naštvalo vás a niekto sa vás dotkol). Lebo tí, na ktorých vám záleží budú pri vás nech sa stane čokoľvek, hrať sa na niečo pred najbližšími nemá zmysel a na ostatných sa môžete viete čo. 

photos by Monika Hánová

Outfit: šaty na traky - Free People / blúzka - DIY (obrus zo sekáča) / topánky - Baťa / klobúk - Alate Millinery / okuliare - Ray Ban Round