MÔJ PRVÝ TRIMESTER
20.1.19
Dobre, čiže podľa testu je jasné, že som tehotná. Volám mamke, pretože mamka je len jedna a ja ju potrebujem. Potvrdzuje, že je pozitívny a straaašne sa raduje. Proste moja mamka. Budem ju v dnešnom článku ešte často spomínať, lebo neviem, ako by som bez nej prežila prvý trimester v plnom psychickom zdraví. Tak a čo mám teraz robiť? Objednať sa na gynekológiu, prirodzene. Netuším kam, lebo moja gynekologička je v Košiciach, ale keďže sa viac zdržiavam v Prahe a moje návštevy gynelógie budú v nasledujúcich mesiacoch pravidelné, musím si nájsť niekoho tu. To už nie je "iba" každoročná preventívka. Objednám sa teda do ambulancie, ktorá je blízko môjho bydliska. Po pár dňoch ale píšem českej sesternici, ktorá je tehotná či mi môže odporučiť svoju ambulanciu, pretože som si po dôkladnej rešerši nebola istá recenziami na môj pôvodný výber. Podľa tehotenskej kalkulačky (áno, niečo také existuje, poradila mi moja mamka :D) som si vypočítala, v ktorom som týždni a objednala sa k doktorke, ale z dátumu mojej prvej návštevy som bola trochu neistá, lebo mi to prišlo neskoro. Sestrička ma ale cez telefón ubezpečila, že je to v poriadku.
PRÍZNAKY TEHOTENSTVA, (NE)VOĽNOSTI
Skutočne, ani neviem, kde mám tento odstavec vopchať, takže ho dám hneď na začiatok. Môj jediný veľký príznak tehotenstva bol, že som nedostala svoje dni. Ja viem, šokujúce. Asi aj preto som na začiatku nechápala, a bála si nejak pripustiť, že by som naozaj mohla byť tehotná. Ako to? Veď mi nie je zle, nemám žiadne chute, nemám ani nerobím nič, čo sa opisuje vo filmoch a čo sa považuje u tehotnej ženy v začiatkoch za bežné. Mamka ma však hneď poučila, že je to normálne a niektoré ženy jednoducho nevoľnosti ani špeciálne chute nemajú. Vôbec. Že môžem byť len rada, že neobjímam záchodovú misu, no nie? Mala to tak aj moja mamka, takže to dávalo logiku. V tej dobe som akurát každý deň zjedla domácu hráškovú pomazánku z mrazeného hrášku, ale aj Maco zhodnotil, že keď si niečo obľúbim, som schopná jesť to dookola niekoľko dní až týždňov a tehotenstvu sme to teda nepripisovali. Raz doniesol Maco domov večeru z ázijského bistra. Vždy si dávame to isté, takže dané jedlo poznám, ale keď som ho ovoňala, smrdelo mi. Aj som ho začala jesť, ale nedalo sa, proste mi nechutilo. A to je asi všetko, čo sa chutí a nechutí týka. Moja najväčšia tehotenská "slabosť" v prvom trimestri bola únava. Bola som stále, fakt stále unavená. Bola som niekde vonku dve hodiny a keď som prišla domov, vyplo ma a musela som si zdriemnuť. Nikdy som nebola taká vďačná za flexibilný pracovný čas aj možnosti SZČO ako práve vtedy. Keď som si predstavila, že niektoré ženy si nemôžu počas dňa ľahnúť, bolo mi až do plaču, lebo ja som spala skoro stále, keď som mohla. Zvyklo ma tiež pobolievať v podbrušku, bolesti sa viac menej rovnali tým (pred)menštruačným, akurát, že to už boli tehotenské. Maternica sa rozširovala a prispôsobovala novému stavu. :)
Jedna z prvých vecí, čo som urobila bola, že som si stiahla aplikáciu do telefónu. Hello millennials! To mi prišlo také príjemné, vzrušujúce, radostné a nové. Že fíha, takéto appky sú určené už aj pre mňa. Chcela som vidieť, aké veľké je dieťatko, čo robí a pod. Zvolila som Pregnancy+, lebo mala dobré hodnotenia a tak nejako sa mi celá pozdávala. Potom som zistila, že je platená (jednorázovo, a neviem, koľko som za ňu zaplatila), ale poviem vám, že neľutujem, lebo je to skvelá appka, ktorá bola a aj stále je strašne nápomocná aj zábavná. Vidíte ako vyzerá plod, ako mu bije srdce (pravda jedná sa o univerzálnu naprogramovanú verziu, nie vaše dieťa), môžete si tam vyberať z veľkého katalógu mien a tiež vidíte, čomu sa veľkosťou plod podobá (mám v bruchu zrnko ryže, hrozno, ďatlu, pomaranč...). Tiež je tam mnoho aktuálnych článkov. Akurát appka je v angličtine, tak ak by ste si ju chceli stiahnuť, počítajte s tým. Každopádne, podľa tej aplikácie vo mne v tom čase rástlo ešte len malé embryo, trochu zvláštny útvar, ktorý sa človeku ani náhodou nepodobá. Z toho som bola ešte niekoľko dní v rozpakoch a doslova som čakala kedy už konečne "zbábätkuje" :D.
PRVÉ DNI A NÁVŠTEVA GYNOKOLÓGIE
Dni sa vliekli. Som síce podľa testu tehotná, ale je všetko v poriadku? Obavy ma prenasledovali každý deň. Bála som sa radovať, pretože čo ak nebude dôvod? Bude plodu biť srdiečko? Veď ten čas, kým sa to dozviem, je tak ďaleko a všetko mi prišlo také krehké. Ja viem, že sa netreba strachovať, treba sa tešiť a byť v kľude, ale ja som to nedokázala na 100%. Podľa mňa ani na 50%. Na jednej strane som si ešte nechcela nový stav pripúšťať, aby som nič nezakríkla, na druhej strane som plodu nechcela ublížiť a tak som googlila skoro každú potravinu, čo môžem a nemôžem jesť. Pamätám si, že som zjedla pár lyžičiek hubovej polievky, keď sa mi zrazu rozvietila kontrolka a ja som si prečítala rôzne verzie a názory na konzumáciu húb v tehotenstve. Polievku som nedojedla a celý deň som premýšľala, či som to nepokašľala. Celkovo pre mňa bola a stále je strava jedna z najťažších vecí na tehotenstve. Počas prvého trimestra obzvlášť. Každý píše a hovorí niečo iné. Niekto niečo jedol, iný hovorí, že by to do úst počas tehotenstva určite nedal. Toto je seriózne pre niekoho, kto je tehotný prvýkrát, dosť náročné. Uvedomujem si však, a môžem len ďakovať, že je to v mojom prípade tak a nemusela som riešiť náročnejšie veci. Mamka ma poslala do lekárne po kyselinu listovú, tak som ju začala brať.
Moja úplne prvá návšteva gynelógie bola začiatkom októbra. Pamätám si to presne, pretože sme zároveň v ten deň začali natáčať Prostřeno. Pár dní pred návštevou som si urobila ďalší tehotenský test. Či som ešte stále tehotná. :D Asi nikdy som sa tak netešila na gynekológiu. Neviem ani presne popísať, či to bola radosť. Skôr také očakávanie, napätie, zvedavosť. Pocity sa miešali dohromady. Ešte aj tie minúty v čakárni šli neuveriteľne pomaly. A keď mi potom doktorka potvrdila, že vidí gestačný vak a srdiečko bije, neuveriteľne sa mi uľavilo, spadol mi zo srdca akýsi kameň a ja som sa z tých emócií rozplakala. Priamo v ambulancii. Fotka z ultrazvuku vyzerala všelijako, bola tam len malá fazuľka (gestačný vak) a bodka (bábo). Ale bolo to krásne a neuveriteľné, máme prvú "fotku"! Ešte som nedostala tehotenskú knižku a nezobrali mi ani krv. V tej dobe som to pokladala za zvláštne a ešte viac to znásobilo môj strach a paranoju, ale chápala som to. Veď človek - a ani doktor - nikdy nevie.
Inak neviem ako som prežila to natáčanie Prostřena, bolo to totiž časovo aj fyzicky veľmi náročné a unavujúce. Viackrát som sa sama seba pýtala, či mi to bolo treba, veľakrát som totiž túžila ľahnúť do postele a vystrieť sa. :D V pauzách medzi natáčaniami som vždy išla domov - pospať si.
OBAVY, STRACH A KLINEC S NÁZVOM MODRÉ PEKLO
Celkovo bol pre mňa prvý trimester taký zmiešaný. Mala som obrovskú radosť a najradšej by som vykričala všetkým, aká som šťastná, ale každú moju pozitívnu emóciu sprevádzal strach, či budem práve ja tá, ktorej bude dopriate. Toto prežívam viac menej dodnes a podľa mňa sa už týchto pocitov nezbavím, ale v prvom trimestri boli pocity obzvlášť intenzívne.
Najhoršia vec, ktorú som robila a vedela som, že si tým škodím, bola návšteva rôznych fór. Hlavne ten Modrý kôň. Pokladám sa za pomerne inteligentného jedinca, veľmi dobre som si uvedomovala, že akékoľvek googlenie mojej neznalosti o tehotenstve ma dovedie sem - do Modrého pekla. A že je to tá najhlúpejšia vec, čo môžem robiť. Aj by som vám povedala, že fakt tam nelezte, ale mne to tiež hovorili, a čo som urobila? Nič to, každý sa najlepšie naučí na vlastných chybách. Málokedy tam nájdete odpoveď, len skúsenosti iných žien. A každá sme predsa jedinečná, zbytočne sa porovnávať a strachovať. Aj ja som sa snažila, aj tak som tam občas skončila. Zo všetkých "rád" a skúseností som si vždy najviac zapamätala práve tú najhoršiu. Veď iste, ako inak. Mamka zo mňa bola chorá, že vraj som už kompletne na hlavu a ja som si uvedomovala, že ozaj som. Povedala mi, že čokoľvek budem chcieť vedieť, mám zavolať jej. A nech si nič negooglim. Tak som to tak robila, ale až od 3.mesiaca.
VTIPNÁ TEHOTENSKÁ KNIŽKA
Koncom októbra som išla na druhú kontrolu ku gynekologičke. Už mi brali aj krv. Celý čas, kým som necítila pohyby bábätka, čo som v prvom trimestri rozhodne necítila, som na návštevu gynekológie čakala ako na spasenie. Pretože jedine tam som sa mohla dozvedieť, či je všetko v poriadku. Aj pri druhej návšteve som sa teda od radosti a úľavy rozplakala. Dokonca omnoho viac ako počas prvej návštevy. Bábätko bolo síce malinké, ale hýbalo sa, bilo mu srdiečko a videla som, kde sú ručičky aj nožičky. To je niečo úžasné. Na fotku z ultrazvuku sme sa s Macom nevedeli vynadívať a stále sme si ju doma pozerali. :)
Dokonca som už dostala aj tehotenskú knižku. Keď mi ju pani doktorka podala, začala som sa strašne smiať. Cez celú knižku bolo totiž napísané Modrý koník.cz. :D Hovorím doktorke, že to by ale malo byť zakázané a nie aby odkaz na tento web podsúvali tehotným ženám. Môj vtip ale vôbec nepochopila, čo zas dodnes nechápem ja.
PRVÝ SCREENING
Na konci prvého trimestra sme mali rovnako ako všetky páry prvý veľký screening. To je ten špeciálny ultrazvuk, kde merajú bábätko od hlavy po päty, zisťujú, či je zdravé, aké sú orgány, ako sa vyvíja alebo či je nejaká šanca na genetické odchýlky a poruchy. Ja som šla do Apolinářu, nemocnice, ktorá vyzerá ako z Harryho Pottera :). Išli sme tam spolu s Macom, majú tam normálne stoličku pre muža alebo kohokoľvek, kto vás sprevádza a chcete, aby bol pri vás. Našťastie všetky naše výsledky dopadli výborne, povedali nám, že bábo je zdravé. :) Takisto sme sa tam dozvedeli nový, presnejší dátum pôrodu, ktorý sa nám posunul o 10 dní neskôr, pretože bábo nezodpovedalo presne veľkosti, ktorú určila tehotenská kalkulačka podľa poslednej menštruácie a toho dátumu sa držíme.
A ČO BRUŠKO?
Vždy je ťažké odhadnúť, ako budete vyzerať v tehotenstve. Ja sama som bola zvedavá a stále som. Počas prvého trimestra som vôbec nič nepribrala (akože vôbec nič) a normálne som nosila to, čo predtým. :)
O tehotenstve sme dlho nikomu nepovedali, čakali sme. Pre istotu. A tiež sme si to chceli užívať čo najdlhšie len my dvaja (a mamky). Zopár podozrievavých otázok som dostala keď som nepila na Halloweenskej party alkohol, ale nejako som to uhrala. Veľa času som v tej dobe trávila so sesternicou Nikolkou, preto mi Maco hovoril, že jej by som to už mala povedať, lebo na to príde sama a to nebude bohviečo. Či jej nie je divné, že v posledných týždňoch vôbec nepijem? Tak som jej to už po Macovej rade radšej povedala (už som bola istý čas po 12tt) a najväčšia sranda je, že mi dojatá a zaslzená povedala, že by na to sama vôbec neprišla. :D A ja to beriem, lebo keď okolo seba nemáte tehotné ženy a sami nemáte deti, fakt vás to s najväčšou pravdepodobnosťou nenapadne. Napríklad ja som práve pri českej sesternici tiež nepremýšľala o tom, že je tehotná, a keď u nás na návšteve nepila, iba som sa jej začudovane opýtala, či jej to víno nechutí. :D
Vedela som teda, že sa s oznámením nechcem a ani nemusím ponáhľať. :) Aj keď teda musím pochváliť Sebiho, on to vedel pomerne skoro a keď sme mu povedali, že je to tajomstvo, fakt celé týždne nikomu nič nepovedal, úžasniak.
![About [span]me[/span]]( https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgFamfGfjBkAtKErBrjqb3ZhNOUzf1e_rXOyPTbgJqR9YQiAYuH5-r1g_jtHikGWMXGpgTpiKocivuq4W8ZzNX16UTZs_XaJKulvEJXaT54Rz8H4GPApjJMAg0tnttx16w4PtW0BFH8Piu_/s1600/becca.jpg )
5 komentárov
Júúj. Tieto tehu články čítam rada. 😊 veľmi pekne napísané a už sa teším na další ! Prajem veľa zdravia a nestresuj 😉 ženské telo bolo na toto stvorené, tak mu/si dôveruj a všetko bude dobre. 😘🙂
OdpovedaťOdstrániťInu, doporučuji zajít na předporodní kurz Jemneho zrození (hypnoporod),sehnat si dobrou soukromou porodní asistentku a s nikým dalším nic moc neřešit. Být v klidu, třeba zajít na jógu a hodit se do klidu
OdpovedaťOdstrániťBecca, ja ti verim, ze si bola nervozna a nevedela co so sebou, lebo proste nevies v akom stadiu sa vsetko nachadza, ci je vsetko v poriadku, ja by som bola dvojnasobne v strese :D ale je super, ze mamka ti vie poradit. Inak som veru pocula, ze je zena velmi unavena vtey, no babatko jej "berie energiu", ale vieš ja sa tak tesim na Wechsler baby :))))) A tesim sa, ze to krasne nechavas v štyle fashion, pretoze toto ja na tebe milujem a nemam rada, ked sa z fashion blogu stane mamickovsky. Samozrejme budem sa tesit aj na rubriku wechslerbaby vzdy vzdy vzdy, pretoze styl tvojho pisania zboznujem, ale som si ista, ze fashion clankov sa nevzdas! Teda nie som si ista, ale pevne v to verim :D
OdpovedaťOdstrániťwww.sinnamona.blogspot.com
Toto je také vtipné čítať, zvlášť keď som si tým pred polrokom sama prešla. ;) Inak som si už dávnejšie hovorila tak v duchu, že kedy bude "baby" u teba, ono to tak po tej svadbe človek akosi logicky čaká. V každom prípade gratulujem a uvidíš, že sa budete na tom s mužom ešte pekne smiať ako si/ste stresovali, či už v tehotenstve a potom rodičovstve, lebo ja to mám tak teraz, a tiež som strašne všetko riešila. :) Mama 6-mesačného piškótika
OdpovedaťOdstrániťzrejme budem posledná z posledných, ale chcela by som ti Beka, úprimne a zo srdca zablahoželať k vašemu bábätku ! nezvyknem komentovať, ale som tvojou čitateľkou/obdivovateľkou už dlhé roky... síce sa vôbec nepoznáme a ty nám ukazuješ iba časť zo svojho života, nejako si mi prirástla k srdcu a keď ste na insta pridali fotku, že budete rodičia, neviem prečo, bola som strašne dojatá, tešila som sa s vami a dokonca som mala aj slzy v očiach... Čo, keď teraz čítam po sebe, znie úplne divne :D každopádne prajem tebe, tvojmu Macovi aj malému bábu všetko dobré :)
OdpovedaťOdstrániť