V dnešnej dobe sociálnych sietí, keď je vysloviť svoj názor jednoduchšie než kedykoľvek predtým (veď anonymita je mocné zlo, to poznáme) sa zároveň stal populárny smer: STARAJME SA V PRVOM RADE O SEBA A NERIEŠME INÝCH. Ja s tým čiastočne súhlasím, každý by sme si mali pozametať pred vlastným prahom a uvedomiť si, že nie sme bez chyby. Na druhej strane je v ľudskej prirodzenosti (a to ako v ženskej tak v mužskej), raz za čas rozobrať ľudí okolo nás. A baví nás to, preto existuje bulvár, preto čítame blogy, sledujeme videá, sociálne siete alebo reality show. Veľmi radi nakukneme do života iných ľudí, či ich poznáme alebo nie. 

Osobne na tom nie som inak, sú veci a ľudia, ktorí ma zaujímajú viac a sú aj takí, ktorí ma nezaujímajú vôbec. Ale už dávno sa netvárim (ak som sa niekedy vôbec tvárila), že je mi všetko ukradnuté a sústredím sa iba na seba. Áno, sústredím sa V PRVOM RADE na seba, ale takisto nežijeme na samote bez sociálnych kontaktov, ale v spoločnosti. Sledujeme spoločenské dianie, politiku, prácu našich kolegov alebo konkurencie. A myslím si, že pre každého človeka je prirodzené vytvoriť si NEJAKÝ NÁZOR. Preto sa nám veci páčia / nepáčia, s niečim súhlasíme / nesúhlasíme, s ľuďmi si rozumieme / nerozumieme. 

Otázne je, kedy ten názor vyjadriť a kedy si ho radšej nechať pre seba? To je už na uvážení každého z nás, ale zo svojho pohľadu a skúseností to ja mám nasledovne.

Chodím na pomerne dosť blogerských akcií, kde veľmi rada pokecám s "kolegyňami", s ktorými je "o čom". Strašne nerada vediem neutrálne rozhovory "o ničom". Naopak, rada sa dozviem niečo nové, niečo osobné, rada sa podelím o skúsenosti, rovnako ako rada zazdieľam niečo zo svojho života a postrehov aj ja. A keď sa ma niekto opýta, ako sa mám, neodpovedám jednoslovne, že "dobre.", lebo keď sa ja niekoho spýtam, čo má nové, takisto očakávam trošku kvetnatejšiu odpoveď. A takisto, čo sa budeme tváriť, občas prídu na rad aj nejaké, nazvime to "klebety a drby". Je predsa prirodzené, že je nám niekto viac a niekto menej sympatický a ja sa určite netvárim, že mám všetkých rovnako rada. Vždy si však spravím názor sama. Nikdy nemám v úmysle niekomu zámerne ublížiť, aj keď nepopieram, že sa to občas môže stať, pretože keď raz máte NÁZOR a vyslovíte ho nahlas, isto sa nebude páčiť všetkým. Ale prečo by sa niekto chcel páčiť VŠETKÝM? To je podľa mňa nemožné.

Naopak, čo trochu nechápem, keď začnú neznámi ľudia poučovať a dávať rady druhým, bez toho, aby ich niekto vyzval. Keď k nám do rodiny prišiel nový muž - môj dnes nevlastný otec (aj keď to je také škaredé a neosobné pomenovanie), ako 16-ročné dievča som strašne ocenila, že sa nesnažil mi toho otca nahradiť a nedával mi rady ako "správne" žiť. Samozrejme, keď som sa ho opýtala, tak mi svoj názor povedal a ja som sa ho pýtala pomerne často a robím to dodnes. 

Každý máme svoju pravdu a máme tendenciu myslieť si, že jedine to, čo robíme my sami je správne. Že jedine náš pohľad na život a naše hodnoty sú to, čo by mali zdieľať aj ostatní. Beriem to úplne, veď sama mám nejaký pohľad na svet, ktorý plynie z detstva, z výchovy a následne z mojich skúseností. V našom okolí sú väčšinou ľudia, ktorí zdieľajú rovnaký, alebo aspoň podobný pohľad na život. A jasné, že sa stane, že nesúhlasím s konaním iného človeka, ale aby som mu svojvoľne dávala rady a snažila sa ho naviesť na inú (tú moju) cestu? To určite nie. Nemám problém vyjadriť sa k životu a konaniu toho druhého, ak sa ma ten človek spýta. Ja sa často potrebujem poradiť s ľuďmi, na ktorých mi záleží a často sa pýtam na radu aj vás. A som veľmi rada, keď mi poradíte, pomôžete vyriešiť to, čo riešim. To zdieľanie a prepojenie ľudí cez sociálne siete vie byť skvelé a nápomocné.

Ale zároveň je to aj problém sociálnych sietí, niekedy vám začnú chodiť rady na život od ľudí, ktorí vás nepoznajú (hoci si to myslia) a potrebujú vám povedať, že to, čo robíte alebo to, čo hovoríte je nesprávne. A pritom je to len preto, že máte odlišný názor ako oni. Aby to zas nevyznel tak, že mi diverzita názorov prekáža, božechráň. Vôbec nie, rada si prečítam akýkoľvek názor, ale keď vidím, že nie sme na rovnakej vlne, nemám potrebu púšťať sa do konfliktu, hlavne keď je už napätie citeľné. Príde mi zbytočné hádať sa kvôli "prkotine" a silou mocou sa biť do hrude za svoju pravdu, keď vieme, že každá minca má dve strany a každú situáciu, vec či osobu je možné vnímať z mnohých uhlov. Vtedy si poviem, že NECHAJME SA NAVZÁJOM ŽIŤ, očividne nie sme na rovnakej vlne. Nesnažím sa názor človeka zmeniť a rovnako preto nemám rada, keď sa nasilu snaží zmeniť ten môj. Nemusíme sa navzájom urážať, hoci je jasné, že názor sme si jeden na druhého už vytvorili. :D

Mať názor je jedna vec, AKO, KOMU a či vôbec ho podáme je vec druhá. Spýtajte sa sami seba, či predtým, ako sa vy zabavíte, niekomu neublížite, alebo naopak, či mu pomôžete. Či by ste vy o svoj názor v situácii človeka, ktorému idete svoje slová adresovať, stáli. A ak chcete, aby si ho zobral k srdcu, tak popremýšľajte nad tým, ako ho adresujete. 

Nie vždy je totiž nutné, aby ste za každú cenu vyjadrili svoj názor. Napríklad môžete si s kamoškou medzi sebou povedať, že vám sa dvakrát svadobné šaty vašej kamošky / blogerky, ktorú sledujete, až tak nepáčili, alebo aj, že sa vám nepáčili vôbec, ale nemusíte to povedať svojej kamarátke, z logických dôvodov. A takisto to nemusíte písať vysmiatej blogerke pod fotku. Im sa totiž vaše svadobné šaty takisto nemusia páčiť a vy by ste sa na ich mieste po svojej reakcii necítili bohvieako, však? To isté platí pre nový účes, výber frajera a kľudne aj závažnejšie veci ako je výchova dieťaťa a pod., ktoré sa vás priamo netýkajú a dotyčnej osobe (už) nijak nepomôžu alebo im môže byť váš názor u....viete kde.

O nejakých urážkach a osočovaniach na soc. sieťach rozprávať hádam ani nemusím. Je veľmi jednoduché skrývať sa za (ideálne anonymným) okienkom, kydať na druhého človeka, upozorňovať na jeho nedostatky a vyzdvihovať (podľa vás) jeho zlé životné rozhodnutia. Ale ak by niekto začal rovnakým spôsobom hodnotiť vás? Načo je to dobré? 

Nechcem aby to vyznelo tak, že "za chrbtom" človeka môžete rozoberať, ale do očí mu to povedať nesmiete. To určite nie je zmysel tohto článku a verím, že ho väčšina z vás pochopí správne. Sledovať životy iných ľudí je dnes jednoduchšie ako kedykoľvek predtým. Robíme to všetci. Zdieľame, sledujeme, hodnotíme, vytvárame si názory. A pokojne sa s nimi podeľme, vypočujme si iné pohľady, diskutujme. Ale aj napriek tomu, že dnes môžeme niekomu vidieť do života a domácnosti, neznamená, že vidíme všetko a už vôbec to neznamená, že máme právo starať sa do života druhých len preto, že máme tú možnosť. 

photos by Veronika Tázlerová

Outfit: pásikavé tričko, okuliare - H&M / nohavice - NAKD / mikinový kardigan, šatka vo vlasoch - second hand / červené čižmičky - Bershka / hodinky - Daniel Wellington / náhrdelníky a náušnice - Cluse / ponožky - Happy Socks (Urbanlux.cz)