SPRÁVNE NAČASOVANIE
20.7.18
Minule som pri skrolovaní Instagramom narazila na vcelku stručný, no zaujímavý text o dôležitosti správneho načasovania. My ľudia totiž načasovaniu prikladáme veľkú, ba priam obrovskú dôležitosť. A niežeby na nej nezáviselo mnoho našich krokov, ale mnohokrát to načasovanie zvykneme z našich vlastných sklamaní (ktorým predchádzali očakávania a predstavy) obviňovať alebo naopak ospravedlňovať. Alebo sa naopak na (nesprávny) čas vyhovárame.
Mám na mysli hlavne situácie, keď si chceme vysvetliť, prečo nemôžeme byť s osobou, po ktorej túžime. Alebo keď vysvetľujeme druhej osobe prečo s ňou nemôžeme byť. Kiežby sme sa stretli v inom čase...keby sme sa stretli skôr, sme spolu....keby sme sa stretli neskôr, tiež sme spolu....ale práve tak, ako sme sa stretli, to jednoducho nejde. Píšem to preto, že sama som si tým prešla, a článok mi pekne vysvetlil, že každú osobu stretneme vtedy, kedy ju máme stretnúť, dá a aj vezme (rovnako ako my sami) presne to a toľko, koľko dať a vziať má. A ak sme ju nestretli v tom "správnom čase", tak to jednoducho nebola tá správna osoba. Aj keď z tohto ponímania žiadne označenie"správna osoba" by byť nemalo, pretože opäť, život nás spletie dohromady s danými ľuďmi presne vtedy, kedy má. Takže správna osoba je tu vždy v správnom čase. Ten je tu a teraz.
Ono to načasovanie zhora určite funguje a všetko je to pekne vymyslené. S Macom sme sa zhodli, že keby sme sa boli stretli pred pár rokmi, asi by sme spolu neboli a aké je skvelé, že sme na seba narazili presne vtedy, keď sme mali. Poznám príbeh, keď spolu chlapec a dievča chodili na strednej, neskôr si obaja našli partnerov a mali svadby. A v čase, keď sa on rozvádzal a ona bola vdova, sa po rokoch sa stretli v potravinách v inom meste a zistili, že roky žili vedľa seba a v tých potravinách nakupujú pravidelne.
Ak si teda myslíte, že by vám to s nejakou osobou, ktorú teraz oplakávate vyšlo, keby boli hviezdy v inej konštalácii a keby neviem čo....tak verte, že všetko je tak, ako má byť. Aj s tými sklamaniami a smútkami. Poznám dosť dievčat, ktoré sa boja sklamania, sĺz a zlomeného srdca a tak si nikoho nechcú pripustiť k telu. Pritom čo je na tom. Za prvé, nikdy neviete, ako to skončí a za druhé, smútky patria k životu a za seba vravím, že radšej 10x zažiť bolesť ako ani raz nezvplanúť a nevedieť, aké je to lietať meter nad zemou. :) Navyše každý človek vás niečo naučí, niekam posunie a hlavne tak spoznáte sami seba.
Ja som sa veľa naplakala a veľakrát som si hovorila, že som hlúpa, a dokonca som aj ľutovala, že som niektorých ľudí stretla, ale dnes sa na to pozerám úplne inak. S odstupom času teda viem, že mnoho ľudí za toľko trápenia nestálo, ale na druhej strane, v tom čase som bola presvedčená o tom, že áno. Tak to malo byť. A sú ľudia, ktorí vám zanechajú v duši akýsi smútok asi už navždy a verte, že možno nie teraz, ale raz pochopíte, prečo je tam.
Vedeli by ste oceniť a vážiť si niektorých ľudí vo svojom okolí, keby ste nevedeli, že nie sú samozrejmosťou? Keby ste si predtým neprežili sklamania a nemali dušu roztrieštenú na kusy? Vedeli by ste, čo je to láska, keby ste predtým nezažili, čo láska nie je? A nemyslím tým len v partnerstve, ale aj kamarátstve či v pracovných vzťahoch.
Nechajme niekedy život plynúť a brať ho taký, aký je. Prežívajme chvíle naplno a s pokorou, radosti aj smútky. A menej sa pýtajme prečo, lebo odpoveď aj tak zistíme až vtedy, keď s najväčšou pravdepodobnosťou zabudneme, že sme sa niekedy vôbec pýtali. :)
Ešte pár slov k outfitu. :) Na tejto žltej denimovej bundičke teraz úplne závisláčim. A nemôžem uveriť, že je to tak, ale žltá je rozhodne moja farba tohto leta. Fotky vznikli spontánne, keď Tomáš napísal, že je v Prahe a má čas na fotenie. A bolo to naozaj vydarené, aj keď teda, riadne dlhé fotenie outfitu. Nie som zvyknutá, meniť toľko lokácií, lebo s Macom alebo s rodinnými príslušníkmi idem "šup šup" tempom. :D. A atmošku sme mali super, ja sa väčšinou dosť hanbím pred ľuďmi, s ktorými fotím prvýkrát, ale Toma som poznala z fotiek iných blogeriek, tak si vravím, že mu hádam nebude divné, keď bude strúhať svoje klasické blogerské fotopózy. :D
photos by Tom Loft
![About [span]me[/span]]( https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgFamfGfjBkAtKErBrjqb3ZhNOUzf1e_rXOyPTbgJqR9YQiAYuH5-r1g_jtHikGWMXGpgTpiKocivuq4W8ZzNX16UTZs_XaJKulvEJXaT54Rz8H4GPApjJMAg0tnttx16w4PtW0BFH8Piu_/s1600/becca.jpg )
5 komentárov
Veľmi pekné.
OdpovedaťOdstrániťje asi upokojujuce verit, ze vsetko dopadne dobre a presne tak ako ma - ale ked si vezmeme napr. ludi, ktorych zavrazdili - aj ty stretli tu spravnu osobu v tej spravny cas? Skutocny zivot je komplikovanejsi nez si hovorit ze vsetko je tak ako ma a vesmir pracuje na tom aby som bol prave ja stastny
OdpovedaťOdstrániťTom ti teda nafotil krásne fotky, neviem ako by som sa tvárila ja, lebo tiež sa skor hanbim, ale on je zvyknutý asi :)) a inak o tom správnom čase atd, ja si tiež niekedy vravím, že asi to tak všetko malo byť a keby bolo keby, boli by sme dávno v nebi... ale ked som si recitala anonym vyššie o tých zavrazdených a tak...tak som sa tiež zamyslela. no co už asi to viacmenej platí o vztahoch, kamarátstvach, láske...s chorobami, vraždami sa to podla mna neda porovnavať :)
OdpovedaťOdstrániťInak outfit je neskutočný, milujem tu žltu riflovku a idem ju omrknut :)
www.sinnamona.blogspot.com
Páni. Tento článok prišiel ako na zavolanie. Presne tieto slová som potrebovala počuť a tak som ti za ne nesmierne vďačná. :)
OdpovedaťOdstrániťOutfit je samozrejme krásny, ako vždy. Žltú tiež milujem a v spojení s bielou alebo čiernou je to pre mňa mega dobrá kombinácia.
THE EFFLORESCENCE GIRL
Ahojte lejdies,
OdpovedaťOdstrániťpo dlhom čase som tu našla niečo, s čím sa viem stotožniť a čo mi pripomenulo s akou ľudskosťou píšeš tento blog Beka, veľmi vydarené zamyslenie :) Ku tým chorobám...môj otec prekonal rakovinu a myslím, že mala prísť, možno to znie drsne, necitlivo, ale keby neprišla, neuvedomil by si,koľko chýb v živote urobil, ako zle žil a že ak niečo nezmení, tak rýchlo končí. A čo sa týka samovrážd, nie sú súčasťou prirodzeného kolobehu prírody.