Na Instagrame ste košeľu veľmi chválili, čo ma fakt teší. Veď jasné, keďže som na nej makala až sa zo mňa parilo (doslova - v týchto horúčavách to nie je problém). Čo vám na tomto blogu chcem čo najviac ukázať je premýšľať aspoň trošku udržateľne a "za hranice". Že ak vám niečo nefunguje, pokúste sa to opraviť alebo z toho vyrobiť niečo nové. Alebo to podarujte niekomu, komu to bude slúžiť. Nemám na mysli iba oblečenie, ale aj kopec iných úžitkových vecí. Sme zahltení vecami a verte, že nie vždy potrebujeme nutne nové. Ja sa snažím, aby kúpa nového bola až poslednou možnosťou, nie prvou. Samozrejme, niekedy podľahnem zľavám a hold, to príjemné pásikavé tričko si kúpim. Ale viem, že ho budem nosiť až kým sa na mne nerozpadne. Napríklad dlho, vyslovene mesiace som v sekáči hľadala denimovú sukňu. Neúspešne. Jednu som teda našla, bola podľa mojich predstáv. A bola ideálna pre moja 12-ročné ja. Tak som si objednala túto z NAKD (dali mi aj kód, veď keď môžete ušetriť 20%, tak prečo nie - kód je beccax20). A nemám z toho výčitky. Mám teraz jednu denimovú minisukňu. Nemám ich 5 a ďalšie kupovať nebudem. A taktiež vás nechcem nabádať ku kúpe tej sukne. Ale ak je tam niečo, čo sa vám hodí a naozaj to využijete, tak si to objednajte. Rozumieme si? Nemusíte sa cítiť vinne alebo odsudzovať, ak si niekto niečo kúpi v reťazci. O tom udržateľnosť nie je. Len sme strašne spohodlneli a neuvedomujeme si, aký dopad má naša lenivosť a ignorácia. Takže ak sa napríklad chystáte na svadbu ako družička, kľudne si kúpte nové šaty, broskyňové, ako vás nevesta poprosila. Ale dajte si ich aj na mamkinu 50-tku či svadbu kam idete ako plus 1. Alebo ich požičajte na promócie kamarátke. 

O plaste sa teraz hovorí všade a vám to možno aj lezie na nervy, ale bohužiaľ, toto je realita. A je to vážny problém. Pekný a užitočný článok s tipmi, ako mať v živote menej plastu napísala nedávno Zuz. Ja sa preto nebudem opakovať, lebo so všetkým súhlasím. A sú to veci, ktoré nie že môžete, ale musíte do svojho života začleniť. Keď som pri nákupe v Lidli videla svoju mamku, ako dáva 16 kusov rovnakej žemle do 4 sáčkov a tie 4 sáčky dala pre istotu ešte do jedného väčšieho sáčku, chytili ma mrákoty a dala som jej takú prednášku, že si to dodnes pamätá (a ak si to nepamätáš mami, ja ti to pripomeniem!). Môj papi je v tomto ideálny príklad. Nagyi sa z neho raz smiala, či mu už haraší, že umýva sáčok a dáva ho sušiť na okenu. Že je to len sáčok a máme ich dosť, nech si vezme nový. Lenže to je ten problém. Že ich máme dosť a aj tak si každý berie nový. Keď som bola na Bali a surfovala v mori plastu (doslova), pochopila som ešte viac aký má naša planéta problém. Nás to takto v strede Európy na prvý pohľad priamo nezasahuje, ale planéta je väčšia a my na nej žijeme tiež. Ale opäť, ak si napríklad objednáte smoothie a v UGO nemajú sklo a vy nemáte keepcup, nemáte inú možnosť, len dať si to smoothie z plastu. Do UGA tak nabudúce nepôjdete alebo sa informujete ešte predtým, ako si objednáte a zaplatíte. Poučenie pre vás. A ako písala Zuz, nenechajte sa odradiť keď vám niekto povie, že ich sáčok nikomu neublíži ani nikoho nezachráni. Lebo my sme zodpovední za dnešný stav planéty, takže len my jej môžeme pomôcť. 

A toto nie sú reči nejakej bio-ženy (nechcem nikoho uraziť pravdaže). Toto je niečo, čo by si mal konečne uvedomiť každý z nás. Ak budete mať záujem, môžem vám v ďalšom článku napísať tipy, čo robím v domácnosti a v živote vrámci udržateľnosti ja.