Viete čo je zaujímavé? Že pri outfitoch, ktoré sú pre mňa také obyčajné / casual, mám od vás oveľa viac ohlasov ako naopak u tých, o ktorých si ja myslím, že sú prudko "blog material". Tak to bolo aj v tomto prípad. Na Instagrame strhol tento look priam rekordné množstvo likov, porovnateľné so svadobnými fotkami. :D Pritom som si na seba dala obyčajné nové tričko a sukňu, ktoré som ulovila v sekáči a hodila cez ne mamkin starý bodkovaný sveter, ktorý si ona kúpila, keď som mala dva roky. Má už inak zopár dierok, ale nevadia mi, lebo k tomu svetru patria a dávajú mu svoje čaro. Každopádne, veľmi ma teší, že sa vám tento outfit páčil, preto ho dávam aj sem na blog, čo ako ja vravím, je , akoby som ho vytesala rovno do kameňa. :D Aj keď vy ste si ho niekoľkokrát uložili do záložiek na Instagrame. 

Inak Instagram je asi dôvod, prečo som teraz na blogu menej aktívna. Je totiž fakt instantný, nahrám fotku, vidím vaše názory, komunikujeme spolu a vy si môžete fotku rovno uložiť a vytiahnuť ju ako inšpiráciu na neskôr. Pamätám si, keď som ešte ako 12-ročná chodila ku kaderníčke s obrázkom, ktorý som buď vystrihla v časopise alebo poctivo hľadala na internete a vytlačila v domácej tlačiarni. Dnes mi stači telefón. Nemusím dokonca ani príliš hľadať, ak poznám správne hashtagy či sledujem ľudí, ktorí sa mi páčia, nosí inšpiráciu stále zo sebou. Ale samozrejme, blog je super, hlavne ak vám chcem zdeliť viac info naraz alebo napísať komplikovanejší či zdĺhavejší článok. Dnes to ten prípad nebude, pretože dávam prednosť 2 častiam Handmaid´s Tale a nechám vás radšej poobzerať tieto fotky. Majte sa krásne a cez víkend tu bude ďalší článok! :)

Dobre, ešte nekončím, pretože mi hneď s tým Instagramom zišlo na um, že som včera fotila na jednej akcii a poprosila som baristu, či by pri príprave jednej kávy nemohol kvôli fotky odložiť tú žltú handru. Hneď sa ma spýtam, že prečo a mne už bolo z jeho tónu jasné, že to nepôjde tak ľahko, lebo mmám dočinenia s novodobým filozofom. Ale odpovedala som pravdivo - žltá handra na tých fotkách jednoducho nevyzerá dobre. Začal klásť otázky, prečo ľudia fake-ujú svoj život a snažia sa prikrášliť realitu a bla bla bla....Áno, je to téma, dokonca je to často problém, ale teraz to nebolo o tom a na takéto reči tu nebolo miesto. Je v práci, nie na káve či pive s partiou zo školy. Nahneval ma, pretože on tam nebol od toho, aby niekoho poučoval. Bol tam na to, aby robil kávu. A ja som tam bola preto, aby som odfotila, okrem iného to, ako on robí kávu a prirodzene, je normálne, že chcem, aby tie fotky pre klienta vyzerali pekne a esteticky. A naozaj ma nahnevalo, keď ani po mojom treťom vyzvaní nebol schopní tú handru na chvíľku odložiť a nechať ma urobiť si dobre svoju prácu. Keby aj mal nejaké poznámky k tomu, že teda Instagram je hrozný a nechápe dnešnú dobu, ja ho nechám, ale nech tie reči vedie po tom, čo odloží tú handru. Chápete ma? A potom neviem kde sa to vo mne vzalo, ale namiesto toho, aby som bola milá či utiahnutá ako to bežne býva (si ja myslím), som mu trochu naložila, zmenila som tón hlasu a dala najavo, že nikto na jeho reči nie je zvedavý. Samozrejme sa nenechal hneď a padlo aj na vety typu: "Vy vôbec neviete aký ja som a čo spôsobilo moje chovanie...". Ja to beriem, ale ja som tam nebola ako psychológ, ale bola som tam fotiť. A keď sme už tak pritom, nie nevidím nič zlé na tom, ak si doma v obývačke spravím zátišie na peknú flatlay alebo sa odfotím samospúšťou ako sedím na komode. A viem, že na tej komode bežne nesedím a viete to predsa aj vy. Nemusíme mať všetci rovnaké záumy a tiež nemusíme všetko chápať. Nesnažme sa nasilu zmeniť niekoho názor a vnucovať mu ten svoj. Takisto sa nemusíme snažiť pochopiť názor toho druhého. Keby som bola Ezop, táto bájka by sa končila poučením: Ži a nechaj žiť. Alebo ešte lepši: Tolerancia pol života.