MOJA MAMKA A JA
14.5.18
Včera bol Deň Matiek a preto by snáď ani nemohol byť lepší čas, kedy pustiť do sveta tento článok. Teda áno, lepší čas by bol včera, ale nestihla som to, prepáčte. Od jednej z vás, mojich čitateliek, som dostala skvelý tip - nafotiť fotky s mamkou a napísať o našom vzťahu. Keďže bola mamka so Sebim minulý týždeň akurát v Prahe, a dokonca nás mal kto pofotiť (samozrejme, že to bol Maco!), tak to celé tak nejak do seba zapadlo. Som rada, že mamka s fotením súhlasila, za celú moju blogerskú kariéru sme spoločne takýto shooting neabsolvovali a ja sa veľmi rada, že máme do rámiku tieto fotky. Aj sme sa zladili - schválne, nemyslite si, že to bola náhoda. :D
Moja mamka je najlepšia, najkrajšia, najúžasnejšia žena pod slnkom. Viem, znie to ako obohraté klišé, ale takto vidím svoju mamku. A určite tak mnohé vidíte svoje mamky aj vy. Náš vzťah sa postupne vyvíjal a veľkú rolu v ňom isto zohralo aj to, že nám zomrel ocko. Som na svoju mamku veľmi naviazaná, odkedy sa narodil Sebi, tak ešte viac. Ale nebolo to tak stále, to je jasné. Veľa vecí však človek pochopí až keď dospeje.
Som strašne vďačná za všetko, čo ma mamka v detstve naučila a zavšetko čo mi dala. V prvom rade, za všetku tú lásku a pozornosť, ktorú mi dáva dodnes. Za to, koľko do mňa hučala, že si mám upratať v izbe (a to bolo veľmi často, bola som veľká bordelárka, ale človek má rád poriadok, keď mu ho urobí niekto iný, však), za všetky zákazy aj príkazy, ktoré mi dávala a aj za krúžky, na ktoré ma niekedy nútila chodiť. Veď keby nebolo jej, nikdy by som nechodila na gymnastiku! Ona totiž vždy chcela byť baletka, ale v Rimavskej Sobote v tom čase balet nevyučovali. A mne tá gymnastika dala dosť veľa, aj keď na tréningy a sústredenia nemám iba pozitívne spomienky a svoje dieťa na podobný kolotoč nikdy nedám, spätne som rada, že som tento "výcvik" dala. Och, a koľko som sa hnevala, keď som sa nemohla maľovať, nemohla som si zafarbiť vlasy a do mesta ma prvýkrát pustila v 15-tich (na koláč a kofolu). Inak som mala stále skorú večierku (adekvátnu, len mne to prišlo vtedy skoro) a nebudem popierať, že som si párkrát vymyslela nejaký plán, ako ostať vonku dlhšie. Na diskotéky som chodila väčšinou keď som ich organizovala vrámci študentskej firmy a keď ma môj prvý frajer chcel zobrať na výlet, musel spísať podrobný plán toho, kde budeme a čo budeme robiť. Ale ja to úplne chápem, som prvorodené dieťa a ešte k tomu dievča. Navyše v mojej puberte bola mamka na mňa aj brata sama. Nerozumiem však, prečo sa moja mamka čuduje, že som neskôr nechodila na diskotéky či veľké párty? Veď som si k nim nevypestovala vzťah! :D V Prahe som ich niekoľko absolvovala (hlavne) so Sindy, ale ja som skôr taký pohodový sedavý typ, vínko, rozhovory a sviečka.
Inak, ja som mala v puberte veľmi ťažké obdobie čo sa týka vzťahu s mamkou. Väčšinou sme sa hádali alebo sme sa radšej ani nerozprávali. Bolo to okolo mojich 17-tich rokov a v tej dobe som bola presvedčená o tom, že keď budem dospelá, nebudeme spolu v kontakte. Dokonca som si viackrát povedala, že nikdy nebudem ako moja mama. Nevedela som pochopiť jej správanie a ani som sa o to nesnažila. Veď kto je múdrejší ako pubertiak (a čerstvý magister...).
S odstupom času a hlavne s vekom vidím, čo všetko pre nás mamka robila. Ako všetko po ockovej smrti zvládla, čím všetkým si musela prejsť a ako sa s tým popasovala, bez toho, aby to nejako zasiahlo nás - deti. Nikdy nám nič nechýbalo, nikdy na nás nevešala tú tiahu dospelosti a zodpovednosti, ktorú musela niesť. V tom čase som sa sústredila hlavne sama na seba, veď tak to deti robia, dnes, keď si uvedomím, aké to bolo pre ňu ťažké, nechápem, ako to dala. Za to ju veľmi obdivujem.
Čo je podľa mňa dôležité, a opäť sa budem opakovať, príde to vekom, je uvedomiť si, že rodič je tiež len človek. A okrem toho, že je rodič, je tiež dieťa svojich rodičov, partner, kamarát, ekonóm (učiteľ, vodič, kuchár, manažér...) a mnoho iných vecí. Má tiež právo na vlastný život, má právo robiť chyby - a robí ich, potrebuje vypnúť a byť niekedy sám so sebou. Pre nás je rodič hlavne rodič, ale tiež bol niekedy mladý a robil rovnaké (ak nie väčšie) blbosti ako dnes my. A moja mamka nám vždy dávala najavo, že je síce rodič, ale to ju nerobí lepšou alebo silnejšou. Čo si veľmi veľmi cením je to, že ak vedela, že urobila chybu, ospravedlnila sa. Povedať prepáč mi príde od rodiča ako veľký krok, a síce to u nás takto funguje odjakživa, viem, že to nie je samozrejmosť.
Určite mi veľmi otvorilo oči, keď som odišla žiť do Prahy a začala som sa starať sama o seba. Postupne som dospela a mnoho vecí som si uvedomila. Rovnako tak mamka veľmi rýchlo pochopila, že už som dospelá a niektoré veci robím holt inak ako by ich robila ona. Keď otehotnela so Sebim, náš vzťah sa tak zocelil, spevnil a nabral formu, akú má dnes. Voláme si takmer denne (niekedy aj denne), posťažujeme sa na našich chlapov (sú až neskutočne rovnakí! :D), dávame si rady, tipy, smejeme sa na našich príhodách. Máme už viac kamarátsky vzťah, ale stále sme mamka a dcéra.
Aj dnes sa však vieme poriadne pochytiť a nakričať na seba, to je proste naša rodina, pohádame sa, pokričíme si. Akurát zatiaľ čo moja mamka je typický cholerik - rýchlo vzplanie a rýchlo aj vychladne, ja sa dokážem vo svojej šťave dusiť aj pol dňa. Takže keď sa pohádame, moja mamka je za pár minút v pohode akoby sa to ani nestalo a ja ešte sedím niekde s prekríženými rukami a odutou perou. Hádame sa však preto, že sme vo väčšine vecí rovnaké. Vidím to posledné roky a často to aj počujem od rodiny či od Maca. A viete čo? Som za to fakt vďačná, moja mama je skvelá a ak sa na ňu podobám, vravím, vďakabohu! Lebo chcem byť ako ona. Samostatná, odvážna, šikovná, krásna, inteligentná, láskavá žena, ktorá pozná svoju cenu, stojí nohami pevne na zemi.
Ruky nám zdobia strieborné šperky českej značky Mooyyy, ktoré sa vyrábajú na Bali. Jedná sa o novú kolekciu Element Ether, ktorú sme si boli pozrieť v ich showroome. Mamka si tieto blogerské eventy vždy veľmi užíva, niežeby to bolo u mňa inak, len som už na ne zvyknutá a pre mamku je to vždy nové a vzácne. :)
Keďže mamka rovnako ako ja miluje šperky, rozhodla som sa, že set Element Ether a prsteňa rozdelím medzi nás dve - náramok som darovala mamke ku Dňu Matiek a ja som si nechala prsteň. Veľký a malý kus šperku. Mamka a dcéra. Naše malé talizmany, vďaka ktorým sme prepojené.
Mami ľúbim ťa najviac na svete!
photos by my love
![About [span]me[/span]]( https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgFamfGfjBkAtKErBrjqb3ZhNOUzf1e_rXOyPTbgJqR9YQiAYuH5-r1g_jtHikGWMXGpgTpiKocivuq4W8ZzNX16UTZs_XaJKulvEJXaT54Rz8H4GPApjJMAg0tnttx16w4PtW0BFH8Piu_/s1600/becca.jpg )
6 komentárov
Ste neskutočné kočky :) Určite ste to bez ocina nemali ľahké, je mi to ľúto. Ale vidno ako vás to zocelilo a aj napriek náročnejšej puberte máte krásny vzťah. A podľa mňa, tým že si si to všetko takto uvedomila budeš raz skvelá mamina. Príde mi to tak, hoci sa nepoznáme osobne.
OdpovedaťOdstrániťNITA
NEW POST
Krásny článok, čo mám na to povedať.. Mama je mama a nenahradí ju absolútne nikto! Ja mám s tou svojou tež krásny vztah a sme od seba momentalne uz tri roky daleko a piseme si kazdy den :) Buduci týžden za nami moji rodicia priletia, prvýkrat lietadlo a velmi sa na nich tesimm :) No a s maminou sa my veru nehadame, sme si podobne, ale sme nekonfliktne typy :D no treba byt vdacny za to, ze mame maminy alebo tatinou alebo oboch, niekto si ani neuvedomuje aka to je vzacnost...moj manzel nema uz ani jedneho a preto som ešte vdacnejsia ze ich mam :)
OdpovedaťOdstrániťwww.sinnamona.blogspot.com
naozaj nádherný článok, ktorý sa ti podľa mňa priam žiadalo napísať, bola by škoda tu niečo také nemať v archíve ;) normálne ma až zarazilo, keď si písala, že počas teen rokov si mala s maminou taký problém :O veď ono to vyzerá, akoby ste fakt od narodenia boli najlepšie kamošky... ale vďaka, že si nás pustila trochu do svojho súkromia, čitateľ vždy ocení, keď sa tie s autorom stotožniť ;)
OdpovedaťOdstrániťSabi z blogu Beautiful savage
Krásný článok a na fotkách vám to obom veľmi svedčí! Máš pravdu v tom, že v puberte človek vecí vníma úplne inak ako ich vidí potom, keď sa osamostatní a veľa vecí pochopí :)
OdpovedaťOdstrániťTak takýto krásny a silný článok som nečítala už veľmi dlho! Obdivujem tvoju mamku za to, aká je silná. Za to, že aj keď ostala na vás sama vysporiadala sa s tým ukážkovo. Mamky sú tú pre nás stále. Rovnako ako aj ty, tak ani ja by som svoju maminu nevymenila za nič na svete. Máš pravdu, že až postupom času sa uvedomíme koľko toho pre nás rodičia robia. Keby nebolo ich príkazov a zákazov, tak by sme sa niektorým veciam veru nenaučili. <3
OdpovedaťOdstrániťbtw. tiež nevidím nič extra v diskotékach a nie len preto, že som na žiadnej nebola. Jednoducho ma to tam ani neláka, čo sa mamka aj dosť čuduje... :D
MOISSANIT
Becca, myslím si, že toto je, čo sa textu týka, tvoj najsilnejší článok! Aj slzička mi vyhŕkla! Krásne napísané, krásne nafotené a najmä vy s mamkou ste nesmierne krásne ženy. Radosť čítať a pozerať :)
OdpovedaťOdstrániť