BALI DIARY / GILI AIR
17.5.18
Triediť fotky z Bali nie je žiadna sranda a mám celkom problém, ako ich rozdeliť. :D Keďže sme na ostrove Gili Air strávili iba dve noci, s ich filtrovaním a delením to bolo menej zložité. A tak je na svete ďalší Bali článok.
Gili Air je jeden z troch Gili ostrovov vzdialených od Bali asi 2-3 hodinky loďou. Určite sa oplatí aspoň jeden z ostrovov navštíviť, ak už ste merali cestu na Bali. My sme išli z Ubudu, lístky sme si zakúpili za 900 000 IDR (aj s cestou späť) pre dve osoby z nášho penziónu a boli sme veľmi spokojní. Išli sme spoločnosťou Wahana, vyzdvihli nás pred penziónom a všetko bolo v poriadku, ešte nás kapitán pri ceste späť upozornil, ako sa nemáme nechať obabrať pri hľadaní nášho transferu do penziónu v Ubude, čo nám dosť pomohlo. Inak lístky na transfer aj Wahanou kúpite TU (ak si ich chcete booknuť dopredu).
Na Gili Trawangan, ktorý je najväčší, sa chodí kvôli party (a nejakým tým omamným látkam), na Gili Meno a Gili Air zas kvôli pokoju a romantike. Gili Air je najmenší (edit: najmenší je Meno) z ostrovov a môžete ho dookola pešo prejsť za cca 45 minút. My sme si však zvolili bicykle, ktoré sú na ostrovoch všadeprítomné, keďže sa na nich nejazdí motorkami a autami už vôbec nie. Občas uvidíte niekoho na elektrickom mopede, inak sa ľudia prepravujú na bicykli, na koňoch alebo vlastnými nohami. Po Bali, kde hučia motorky nonstop tu bolo až neuveriteľné ticho. Jasné, niekde hrala (živá) hudba z resortov, vtáčiky štebotali a z mešity sa ozýval spev modlitieb, ale inak, jedna rozprávka. Teda, skoro....
Keďže sme na Gili strávili iba 2 noci, chceli sme si booknuť lepší, luxusnejší resort a izbu. Maco asi 2 dni pred príchodom skúmal Tripadvisor a nakoniec zvolil The Grand Sunset Resort. Patrí medzi jedny z najdrahších resortov na ostrove a tiež má výborné hodnotenia, takže by to mala byť dobrá voľba.
Z vonka je to naozaj pekné, hlavne za bazénom, keď idete do svojej izby, je to ako v rozprávke. Aj melónový welcome drink sme dostali. Palmy, kvety, upravená cestička. Aj som achkala a ochkala. Lenže izby už také dobré nie sú. Určite nie za cenu 60 USD za noc. Na ostrove môžete zohnať rovnakú úroveň ubytka za tretinu ceny. To sme však zistili až pri tej obliadke ostrova bicyklami. Bohužiaľ, podarilo sa nám chytiť do pasce, kde na fotkách vyzerá všetko krásne, čisto a luxusne, ale po príchode sme zistili, že realita je trochu iná. Niežeby sme boli rozmaznaní, ale od hotela, ktorý sa radí k najlepším na ostrove a pýta za izbu na indonézke pomery veľké peniaze, očakávam viac. Omnoho viac. Nebudem vám to sem vypisovať, je to zbytočné, ale ak pôjdete na Gili Air, sem rozhodne nechoďte, nižšie mám pre vás lepší tip na ozaj luxusné ubytko!
Prvý večer na Bali sme si užili práve v našom resorte na lehátku. Boli sme unavení z cesty a tešili sme sa na večeru. Milujem ten pocit, keď sa po pláži osprchujem, natriem krémom a dám sa do pekných šiat. Nechcelo sa nám nikam chodiť a naša rešturácia nás presvedčila na piatkový večerný program. Dali sme si super večeru - ja som mala vege kari a mango-rice dezert - aj s vínom (ktoré bolo mega drahééééé na indonézke pomery, lebo na Bali sa víno moc nepije) a užili si program ako správny nemecký pár na dôchodku. Musím povedať, že reštaurácia v Grand Sunset bola naozaj dobrá, ja som si svoje kari nechala aj zabaliť na izbu, lebo bolo obrovské. :)
Piatková fireshow pre rozmaznaných znudených resortistov. Tak som sa cítila. :D Ale bolo to pekné, netvrdím, že nie.
Na Gili Air sme prišli robiť "veľké nič" a tak sme sa toho plánu aj držali. Po raňajkách sme sa šli vycapiť k bazénu a....a nič. Ležali sme na lehátku a capkali sa v bazéne, kde bola úplne bombová voda.
Na obed sme zašli do blízkeho warungu (taká domáca / rodinná low-cost reštika) miestneho rastafariána za rohom nášho resortu. Ja som teda ešte dojedla to kari z predchádzajúceho večera a u rastamana som si dala už len ovocie a shake.
Po obede sme si požičali bicykle a pomaličky prechádzali ostrov, zastavili sme sa tam, kde sa nám páčilo a mali sme neskutočnú pohodu. Inak s tým prenájmom bicyklov je to vtipné, vždy sa nás pýtali, z akého hotela sme, aby vedeli, akúvysokú nám môžu dať cenu. Nám dávali 250 000 IDR, čo je cena za prenájom motorky. :D Tak sme chvíľku hľadali, kým nám dali bicykel za normálnu cenu, teda cca 75 000 IDR. Tie ie ceny sem píšem preto, aby ste mali prehľad, ak sa na Bali či Gili chystáte, pretože ste mi kvôli tomu na Instagrame dosť písali. :)
Tak napríklad sme si dali pauzu na tejto pláži oproti krásnemu resortu a Maco mi spravil zopár fotiek. :) Aj sme sa čudovali, prečo na tej pláži nie je nikto, iba pani domáca, čo nám ponúkala "pot", ale potom sme zistili, že resort ešte nie je v prevádzke.
Strašne ma zaujali ružové schody, tak som poprosila drahého, aby bol taký dobrý a cvakol ma pri nich. A vtedy za nami prišla milá dievčina Marni, ktorá patrila k stuffu resortu Pink Coco. Áno, tak sa ten resort volá. Akože, už len názov je lákavý! Chcete viac? Marni nám sama ponúkla, že nám resort ukáže! A tak ho môžem teraz ja ukázať vám.
Najkrajšie schody, čo poviete? A vedú do Pink Coco reštaurácie, za jedlom, haha! :D
Takto vyzerá vstup! Sen! Palmy, ružová, more, kokos v ruke. Jednoducho sen. Úplne som tam stála s otvorenými ústami a keď sme dostali možnosť ísť dnu, hoci pre verejnosť ešte nebolo otvorené, veľmi som sa potešila.
V resorte je mnoho viliek (presné číslo si už nepamätám) a majú rôzne úrovne. Mne by stačila aj tá najviac basic room, bola veľmi milá, určite si pozrite na ich webe či na bookingu.
Potom máte niekoľko väčších viliek, kde sa budete cítiť ako Gabrielle Solis zo Zúfalých Manželiek a čo bol úplný vrchol boli tzv. honeymoon suite, ktoré slovami neviem ani opísať! Fotky nemáme príliš vydarené, lebo sme mali iba jeden objektív a ja som nemala pri sebe mobil, ale pre predstavu - jedna kúpelňa veľká ako izba, v nej dve sprchy, dve umývadlá a dve toalety, dokonca fény, aby vám nebolo teplo, keď...viete čo. :D V izbe obrovská okrúhla vaňa pre radovánky manželského páru a obrovská posteľ. Nádhera.
Ešte o level vyššie bol rodinný byt na poschodí, ktorý mal vaňu na terase s výhľadom na oceán. Proste to chceš. Keby som mala ísť na Gili Air opäť, tak mierim rovno do Pink Coco. Otvárali týždeň po našom odchode z Bali a dosť nás to mrzelo, lebo byť úplne prvými návštevníkmi čerstvo otvoreného rezortu, spať ako prví na daných posteliach a všetko testovať ako prví, to by sa nám páčilo. Aby ste vedeli, toto nie je reklama, len moje čisté nadšenie. A stuff bol tiež strašne ochotní, snáď im to vydrží v tomto ružovom raji.
Tu chcem bývať a moje domáce zvieratko bude plameniak, dohodnuté?
Prosím vás, nepýtajte sa ma, prečo mám fotku so zamestnancami (naľavo odomňa je Marni), bola to ich iniciatíva, všetci sa nahrnuli ku mne a voilá. :D Ale kto bol na Bali tak to isto chápe.
Pri fotení týchto fotiek som mala veľké publikum. :D
Všadeprítomné hojdačky. :)
Po prezretí hotela sme pokračovali v jazde a keďže sme dosť vyhladli, zastavili sme sa na večeru v podniku, ktorý sa nám najviac páčil. Ja som si dala šalát s kokosovým mliekom a Maco pizzu (nechápem, prečo si v Ázii dáva pizzu, ale ok :D).
Nevynechali sme ani drinky, začali sme veľmi dovolenkovým tropickým drinkom - Piňacoladou a druhý drink bol niečo ako mojito, ale nebolo, jednalo sa o nejaký špeci drink toho podniku. A teraz pozerám, že na tej fotke to vyzerá tak, že sme tam jediní hostia, ale čím viac sa stmievalo, tým viac ľudí prichádzalo a nakoniec bolo úplne plno.
V ten podvečer bolo nádherne svetlo a najkrajší západ slnka aký som kedy videla. Bolo to veľmi romantické, ale nie tak gýčovo, naopak, tak čisto a jemne. Užívala som si každú minútu toho nádherného svetla, vďaka ktorému sa ten večer pre mňa stal jedným z najkrajších nielen na Bali, ale aj v živote. Asi to znie hrozne gýčovo, aj by som to chcela napísať zaujímavejšie, ale načo, keď toto sú jednodocho tie pocity-city-emócie, ktoré z toho večera mám. Keby sme s Macom už neboli manželia, mohol by ma tam rovno o ruku požiadať, bolo by to tutti-frutti. :D
V tom podniku hrala aj živá kapela a speváčka zaspievala pre mňa dovtedy neznámu pieseň od Christiny Perri - Arms. Poviem vám, že keď som si potom našla originál, bola som sklamaná. Speváčka v bare bola veľká pani a ja si jej hlas a verziu tejto piesne nesiem už iba v hlave. A možno dobre tak. :)
Keď sme sa potom vracali do nášho resortu, bola som taká nabitá pozitívnou energiou a taká šťastná, že som si na bicykli spievala Elán - Zlodej Slnečníc. Takú ľahkosť bytia a čistú radosť už ako dospelá cítim veľmi výnimočne, takže chápete, že ma to celé zalialo. :)
GILI AIR 2018
![About [span]me[/span]]( https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgFamfGfjBkAtKErBrjqb3ZhNOUzf1e_rXOyPTbgJqR9YQiAYuH5-r1g_jtHikGWMXGpgTpiKocivuq4W8ZzNX16UTZs_XaJKulvEJXaT54Rz8H4GPApjJMAg0tnttx16w4PtW0BFH8Piu_/s1600/becca.jpg )
3 komentárov
Gili Air není nejmenší :) to je Gili Meno
OdpovedaťOdstrániťs tych fotiek trochu bolia oci ake su preexponovane, ale individualne su super! ako z kalendara
OdpovedaťOdstrániťAlica
Krásne fotky! :)
OdpovedaťOdstrániťSÚŤAŽ O KOZMETIKU!