Wuaaa, ani neviete akú mám radosť, že vám môžem ukázať svoj nanosenejší jesenný outfit. Naozaj, mala som ho na sebe s menšími obmenami už asi 15x. Čo je trošku smiešne, ale berte do úvahy, že mám ešte polovicu oblečenia v krabiciach a k druhej mám obmedzený prístup, lebo náš byt momentálne pripomína pevnosť Boyard. Brúsime a lakujeme parkety, ešte budeme maľovať. Je to náročné, ale cítim vaše pochopenie. Takže keď sa mi nechce nič vymýšľať, siahnem jednoducho po tomto looku a hotovo. 

Biela mikina s balónovými rukávmi je kúsok zo zliav a som veľmi rada, že som si ju zobrala. Rovnako tak som vďačná za dlhú mäkučkú teplákovú vestu od slovenskej značky Lull. Táto vesta je zázrak, je veľmi štýlová, pohodlná, teplá a z každého outfitu spraví parádu. Naviac mi ju každý chváli, to je fakt. Najradšej ju aj tak nosím práve s touto bielou mikinou. Doteraz som tento outfit nosila s červenými teniskami, ale zaobstarala som si červené kotníkové čižmičky! Povedala som si totiž, že môj botník je plný príliš praktických a univerzálnych modelov. A niekedy, keď má človek chuť na nejaký úlet, tak to zabili obyčajné topánky. Mám teda z týchto červených radosť, aj keď praktické kvôli materiálu dvakrát nie sú.

Ďalšou novinkou v mojom šatníku sú výrazné veľké náušnice. Ja som mala na ušiach niečo podobné naposledy v roku 2013 a vtedy som si povedala, že to už nebudem siliť, mne jednoducho takéto čačky nepristanú, ani sa v nich necítim dobre. A zrazu prišiel do H&M tento model, síce výrazných, ale nejakým zázrakom stále jednoduchých a zároveň hravých náušníc. V mnohých farbách! Chodila som okolo nich niekoľko týždňov. Prikladala som si ich k ušiam, pristanú mi či nie? Nie, nekúpim si ich, lebo ich nebudem nosiť. Ale nevedela som na nich prestať myslieť, dokonca som si s nimi začala plánovať outfity. Tak som sa v Košiciach odhodlala, že si idem po červený pár. Lenže, nemali ich, iba v nude a metalických farbách. Tak som siahla po týchto krémových a neskôr som si v Prahe kúpila aj červené. A viete čo? Nosím ich! S radosťou a často. Dokonca sa páčia aj Macovi a to už je riadne prekvapenie, keďže stále opakuje, že on má rád jednoduchosť. Fúúú, dokázala som napísať celý odstavec o nášniciach. Výborne. :D

Ok, aby som teda nekecala iba o oblečení (aj keď v poslednom čase je tu outfitov menej, tak mám pocit, že treba aj o tom). Predvčerom sme mali s Macom 3-ročné výročie. Malo to byť posledné, ktoré oslávime a potom budeme oslavovať už iba svadbu. Dobré pre nás oboch ale hlavne pre Maca, ktorý si ledva zapamätá vlastné narodeniny. Lenže, my sme na to výročie zabudli. Obaja! Našťastie to osud zariadil tak, že sme mali veľmi pekný večer, najprv na intímnej blogerskej akcii a potom sme ešte zašli na drink pri našom byte. A aj sme sa pochytili na niečom nepodstatnom (podľa mňa, môj muž si myslí opak, inak by sme sa asi nechytili). Pozrela som sa včera popri práci na dátum a vtedy mi to došlo! Ejha, veď my sme mali pred 3 rokmi prvé rande. A zabudli sme na to. :D Spýtala som sa Maca, ako sa nám to mohlo stať a on povedal: "No mne veľmi jednoducho. :D", ehm, to je pravda. Ok, nevadí, veď sa nič nedeje. Len som sa tak zamyslela, ako som šla pred 18 mesiacmi do Bukowski´s, s červeným rúžom, mastnými vlastmi a v kožuchu a rozhodne som si nemyslela, že ON bude jedného dňa môj MANŽEL. A ani Maco si to nemyslel o mne, hoci ja si rada namýšľam, že áno, pretože tá predstava je veruže romantická. Tá nevyspytateľnosť života vie byť (aj) krásna. A ja som šťastná, že sa môžem občas pohádať práve S NÍM, že krútim hlavou nad JEHO hundraním a že je to práve ON kto ma pravidelne poučuje tak, ako poučuje môj dedko babku a papi nagyiku. Nech je to tak aj ďalších 70 rokov, a môžeme zabudnúť na naše výročia, hlavne keď budeme SPOLU.