Prvý aprílový týždeň bol fakt krásny, niekedy si človek ani neuvedomuje, ako dobre sa má, tak sa potom pozrie na fotky spätne a hneď ho osvieti :). Začali sme ho víkendovou oslavou na našej záhradke, vyskúšala som fialové vlasy, dala si prvú tohtoročnú zmrzlinu, posunuli sme sa v plánovaní svadby a dokonca som sa prihlásila aj na skúšky v škole, tak to je vážne na potlesk (môj osobný). Koniec týždňa som strávila v Bratislave, pretože sme mali kick off slovenského Elite Bloggers! A ja sa veľmi veľmi teším, že som jeho súčasťou. Český tím Elite určite poznáte, teraz sa rozšíril aj o slovenský :). Ale viac už v článku.

Úsmevy všade kam sa pozrieš :).

1. apríl sme začali fakt výborne a to dvojitou oslavou narodenín (z toho jedna moja - oneskorená). Ale lepšie ako minulý rok, to bola až 16.4. a nebolo práve najteplejšie. Teraz sme sa vyvaľovali na terase a na záhrade! Som rada, že sme sa po dlhom čase všetci zišli, naplnili žalúdky a strávili spolu čas v spoločnosti našich najmilších - donutov, chipsov a Tatratea likérov. 

Spoločná foto nemôže chýbať, pôjde do albumu! :)

Zaláskovaní chlapci. 

Takto sa fotia fotky na Instagram :D.

A tu už je výsledok.

Tento overal zbožňujem! Onedlho s ním uvidíte celý outfit.

Dievčatá u nás ostali po oslave aj spať a užili sme si aj lenivú nedeľu na teraske. A samozrejme sme si dali aj nejakú tú skrúšľujúcu procedúru s Detox maskou Pure Clay.

Opäť som vyskúšala farebné vegánske masky Maria Nila. Už som vám o nich básnila, ale tentoraz som išla do ešte farebnejšej verzie - fialovo-striebornej. Priznám sa, že účinom fialovej masky ma samú prekvapil, až tak výraznú som ju nečakala :D. Avšak po prvom umytí zoslabla a ja som si striebornú a fialovú namiešala druhýkrát v inom pomere a výsledok je perfektný.

Návšteva v Make-Up Group v Karlíne.

Radosť.

Ochutnala som vegánsku zmrzlinu na Jungmannovom námestí. Tá mega porcia slúži namiesto večere alebo obeda, to vám poviem :D. Z mangovej s bazalkou som bola nadšená a púpavová bola zaujímavá, ale trochu nevýrazná. Vezmem tam aj drahého a ochutnáme ďalšie :).

Piatok bol dosť nabitý, ale stál zato! Ráno sme mali schôdzku u českej šperkárky Lenky Šváchovej, ktorej sme zverili vytvorenie našich obrúčiek. Značku 27JEWELRY isto poznáte, alebo ste o nej minimálne počuli. Ja sama som vám o nej už písala :). Keďže tieto šperky obdivujem už veľmi dlho a po nejakom kúsku strašne strašne túžim, rozhodla som sa, že naše obrúčky budú práve od Lenky. Skúšali sme si aj prstene v zlatníctvach, ale nič nás nezaujalo a stále tomu niečo chýbalo. Nehovoriac a službách ako takých...Tu je to úplne iné. Krásne, jedinečné a osobné. Ale viac vám napíšem až neskôr :).

Prisahám, že ho do ničoho nenútim, je len ráno a Maco má alergiu na brezy, tak je trošku taký uplakaný, veď to mnohí poznáte.

Už sa neviem dočkať výsledku, tvorba Lenky Šváchovej je dokonalá!

Hneď po vybraní obrúčok som utekala do Černej Labute na brunch s L´Occitane, kde nám predstavili krásnu letnú novinku - parfém Terre de Lumiére. Bežne z takýchto noviniek nebývam odrovnaná, hlavne pri francúzskej značke ako je L´occitane obdivujem iné produkty a vône pre mňa teda nie sú ťahačom. Avšak, toto je trochu iná káva (ehm, vôňa). Parfém je inšpirovaný špeciálnym momentom Provance - zlatou hodinkou, kedy sa krajina doslova zaleje zlatom slnečných lúčov. 

Odkedy sa mi parfém dostal do rúk, nepoužila som žiadny iný. Sama som prekvapená, ale jeho vôňa mi sadla a ja si ju užívam. Je sladká, teplá, svieža a čistá zároveň. A flakónim je veľmi skladný, zmestí sa do akejkoľvek kabelky. Bohužiaľ som sa na brunchi nemohla zdržať príliš dlho a nestihla som workshop fotografa Petra Klappera, pretože som musela utekať domov, zbaliť sa a šup šup, smer Bratislava! Čakal ma totiž kick off Elite Bloggers.sk :).

Hello Bratislava! Nebola som tu ani nepamätám! Cestu som prvýkrát "riskla" s Bla Bla car a neviem, či som mala šťastie, ale bola to super cesta! Vychytala som milého vodiča, s ktorým som sa cítila v aute bezpečne a dokonca ma odviezol až rovno pred byt mojej tety, keďže som už bola v časovom sklze. Tam som sa rýchlo prezliekla a taxíkom fičala do reštaurácie Altitude na samom vrchole Kamzíka, za tímom Elite Bloggers a dievčatami, s ktorými tvoríme nový tím ELITE BLOGGERS.SK!

Celý deň bolo v Bratislave dosť škaredé počasie, hmla, dážď, vietor. Našťastie som ako spôsob dopravy zvolila taxík, pretože moja teta mi tvrdila, že tam v pohode dojdem autobusom a potom chvíľu pešo :D. No keď som videla tú cestu, to by som tam asi šla doteraz! :D Reštaurácia ponúka krásny výhľad na Bratislavu, dokonca sa točí (takže stále máte iný výhľad), avšak my sme sa síce točili, ale kvôli prehánkam sme nevideli takmer nič. Nevadí, nabudúce!

Po ani neviem akom čase som si dala mäso! Ale teda údený losos, to je morský plod, tak pohoda, ja sa nezrútim a svet už vôbec nie :). Naviac v takej výbornej reštaurácii sa nedalo odolať! Ako hlavné jedlo som zvolila šalát, ktorý som ale nestihla odfotiť, ako rýchlo som ho zjedla :).

A dezert ako čerešnička (jahoda) na torte :).

Plus ďalšia čerešnička/y :). Toto je nový slovenský tím ELITE BLOGGERS spolu s časťou českej partie! 

Zľava: Ivanka zo Sweet Lady Lollipop, Lucia z Life in Pictures, Rebeka z Fresshion, vzadu Domi z Dom by Dom, Sandra z Made in Prague, Tereza z Hubu, Tereza z Tereza in Oslo a zároven zakladeľka Elite, Kai z Jedz a Miluj, Linda z Lapkinn, Janka z JanaTini a Michaela z Dorota&Greta.

Po večeri sme zašli do Lemontree baru na Hviezdoslavovom náměstí. Bol to jeden z posledných večerov, kedy bol bar otvorený, odteraz funguje už iba vrchný SKY bar, kde mimochodom kedysi nakrúcali Oľga Záplacká známe Na Streche. A minimálne jeden drink (ten o ktorom píšem nižšie) sa tam určite oplatí vyskúšať! Ako vidíte v pozadí, pri blogerskom stole sa najprv fotí a až tak pije :D.

Linda z Lapkinn a naše "vatové" šampanské. Dve budúce nevesty sa konečne môžu najesť :D. Preto sa tak usmievame, veru.

S Lindou sme si vybrali drink aj podľa poháru, v ktorom ho servírovali a myslím, že sme urobili dobre. Neviem už síce, ako sa volal Lindin coctail s bazalkou, ale ochutnala som ho a bol veľmi svieži! Ja som si vybrala coctail Bali Bali, zaujala ma kombinácia domáceho kokosového mlieka a ružovej vody. Bolo to maximálne lahodné, tieto chute skúsim spojiť aj doma :).

Ráno som si trošku privstala aby som strávila pokojné ráno s tetou, dala si raňajky, upravila sa a nechala som si aj čas na menšiu prechádzku Bratislavou. Vystúpila som o zastávku skôr a vnímala prázdne sobotné mesto :).

Nech tu nemám stále iba Košice a Prahu, tak nech sa páči, ulica Grosslingova :).

A Štúrova. Musím povedať, že tá Štúrova vyzerá fakt dobre a s týmto filtrom ešte viac :D.

V Tulip House nás už čakal tím Elite Bloggers! Tereza (Tereza in Oslo) s manželom nám porozprávali viac o tom, ako fungujú, Dominika (Dom by Dom) nám ukázala, akou cestou si aj vďaka Elite Bloggers prešla, ako bloguje a čo u nej funguje. Vďaka Katke Pavlíčkovej sme za dozvedeli ako fungujú algoritmy Instagramu a ako naopak nefungujú hashtagy.

Dobrôtky cez prestávky.

Hneď po skončení prednášok som ešte stíhala rýchle posedenie s kamarátom v bare, kde sme to mali skutočne VIP :D. Pracuje tam jeho priateľka, tak sme mali takýto exkluzívny vstup pre oficiálnym otvorením :D. Potom som už fičala na vlak smer Praha! A to bol skutočne zážitok aký som už dlho nemala.

Išla som Regiojetom, ako obvykle, keď cestujem vlakom. Akurát ja si stále dávam trasu Praha-Košice / Košice - Praha, v 90% nočák. Preto som pri objednávaní lístka z Bratislavy do Prahy automaticky zakúpila tú najlacnejšiu verziu (ktorá stojí rovnako ako cesta z Prahy do Košíc, ale veď dobre), veď sedieť vydržím tie 4 hodiny, proste normálka. Ale začala som byť hladná. Jedlo som nemala, lebo som si ho kvôli časovej tiesni nestihla kúpiť a načo aj, keď v Regiu majú koláče, sushi, croissanty aj chia puding. Už asi tušíte, akým smerom sa to uberá. Áno, sedela som v novinke od spoločnosti Regiojet, sedela som vo vozni BEZ OBSLUHY. Čo to ako má byť? Veď Regiojet nie je Regiojetom, keď tam nie je obsluha. Celé ma to ešte zmiatlo o to viac, že vodu sme na začiatku dostali. Nevadí, nekúpim jedlo vo svojom vozni, idem o dům dál. Na stewardky som naďabila o dva vozne ďalej, že by som si rada zakúpila občestvenie. Prišla kontrolná otázka, vraj kde sedím. Tušila som, že pravdu sa oplatiť nehovorí, tak som povedala, že hneď tu. Cestou som stretla Katku Pavlíčkovú, tak som si teda prisadla k nej a podľa pokynov počkala na stewardku. S pripravenými drobnými a prázdnym žalúdkom som si už takmer začínala objednávať, tak suverénne, ako ma len Regiojet za tie roky naučil. Lenže! Opäť kontrola lístku. Už niečo ťukala do prístroja, klamať bolo zbytočné. Vravím jej, v poriadku, nesedím tu, ale z tohto miesta si objednám jedlo. Stewardka však brala svoju prácu veľmi vážne, vraj ak si chcem kúpiť jedlo, musím si priplatiť za miesto, na ktorom sedím. So zdvihnutým obočím som logicky nechápala, prečo si mám priplácať cca 150 korún ak si chcem kúpiť jedlo za 30 kč. Stewardka nepohla ani brvou. Že toto je štandartný postup. Poprosila som teda Katku, aby mi objedla croissant a jablkový koláč. Ale to stewardku naštvalo, otočila sa na päte a odišla hundrajúc si niečo v štýle, že toto je podvod!

Vrátila som sa teda na svoje chabé miesto bez obsluhy. Hladná a tým pádom nervózna. Preklínala som samú seba, že som nezobrala od tety obložený chlieb, ktorý mi toľko núkala. Možno by už bol premočený, ale chutil by mi ako včera ten údeny losos. Zrazu za mnou prišla stewardka, ale iná, nie tá urazená. Asi 10 minút mi vysvetľovala, že jednoducho mi to jedlo predať NESMÚ, že to nejde a ona to tiež nechápe a myslí si, že vagón bez obsluhy je ge....na, ale pravidlá sú pravidlá, chodia kontroly a keby mi predali jedlo, asi pôjdu do pekla alebo tento vlak vzplanie a na popol sa obráti. Pozrite, ja tomu rozumiem, moja chyba, mala som čítať, keď som si objednávala lístok, ale buďme ľudia. Ona teda svoju ľudskosť ukázala, spravila pre mňa niečo veľmi pekné, ale to jedlo z palubného lístka som aj tak nemala. Získala som ho až po dvoch hodinách, keď ho za mňa objednala práve Katka, za čo som jej najviac vďačná. Proste hlad je veľký trýzniteľ. Svoju "menu" som si nakoniec odnášala do vozňa bez obsluhy a ďakujem Regiojetu, že som sa pri tom cítila ako keby som porušovala zákon. Môžem tento príbeh o skutočne nezabudnuteľnej ceste publikovať v magazíne Žlutý?!?!

Blízko pri našom dome otvorili novú komplet VEGÁNSKU kaviareň. Som z toho úplne nadšená, dúfam, že sa uchytí aj u iných obyvateľov. Normálne to beriem ako osud, nejaký zásah vyššej sily, že cestou na vlak sa môžem zastaviť po cappucino s ryžovým / ovseným / sójovým / atď. mliekom (chápete ten výber?!). Keď si chcem dať chlebíček, nemusím premýšľať nad tým, čo v ňom je, pretože v ňom je len to, čo by som doňho dala doma aj ja (s výnimkou vege šunky). A dokonca je kaviareň Bárka zladená do mojej obľúbenej mintovej farby :). 

Prečo nemôžu čerešňové stromy kvitnúť celý rok? A konečne mám vlasy svetlofialové, presne takto som ich chcela :).

Nedeľa bola krásna, slnečná, tak sme sa stretli s Foly na Vinohradoch, pofotili outfit a zašli na prechádzku s Badym do Riegerových sadov. Treba niečo viac? Nemyslím.

Jedna z najkrajších (ak nie najkrajšia) ulica v Prahe. Škoda len tých áut, tu by malo byť zakázané parkovanie, minimálne keď kvitnú sakury.

Pozrite sa aké duo krásne!

Proste Riegráče, to je klasika :).

Magnólie na Náměstí Míru - toľká nádhera, hneď má človek lepšiu náladu keď ide okolo :). Veď táto foto vyzerá akoby ani nebola reálna, úplna rozprávka.

1.-9.4.2017