Druhý deň v New York City začal pokojne a skončil sa úplne nečakane. Až v sobotu :). Mali sme v pláne odísť poobede, ale nakoniec to osud zariadil inak a my sme vďaka hodinám navyše stihli vidieť z mesta omnoho viac. Nohy ma v mojich červených teniskách boleli po prechodených kilometroch akoby som chodila po skle a jedna bolesť prekrývala druhú, takže som nakoniec už necítila vôbec nič. To bol dôkaz, že sme naše dni prežili totálne naplno (a tiež, že som si mala zobrať pohodlnejšiu obuv). Ale koho zaujímajú boľavé nohy, keď ho nosia po New Yorku?

Ráno sme si trochu pospali, dali si dobré raňajky a vybrali sa do High Line parku, ktorý som veľmi túžila vidieť. Bola to jedna z mála vecí, ktorú môj drahý v New Yorku nepoznal a pozitívne ho prekvapila :). Krásne, upravené a veľmi príjemné miesto s množstvom lavičiek, na ktorých si môžete vychutnávať jeho čaro. Už len samotná prechádzka na West Side smerom do parku bola pecková a videla som hneď niekoľko budov, v ktorých by som si vedela predstaviť byt, keby som bola novodobá Carrie :D. Po prejdení High Line parku sme zašli na obhliadku do Chelsea Marketu, kde bolo asi tak milión ľudí, tak sme si to až tak neužili, tlačenice veru nie.

Ráno sa zdalo, že bude chladnejšie, tak sa mi kožuch zišiel, ale postupne sa oteplilo a ja som sa prezliekla do bombery. Akurát ten kožuch som musela doobedu nosiť so sebou, tak to bola trochu otrava, ešte dobre, že sa mi všetko ostatné zmestilo do batohu. Keďže v našom hosteli netiekla teplá voda, ďalšie umývanie vlasov v studenej vode neprichádzalo do úvahy. Drdol a šatka ako záchrana bad hair day nakoniec fungovali nadmieru dobre, vlasy mi vydržali ešte aj ďalší deň, hoci už v kritickom stave :D. 

Túlajú sa svetom, náruživé obete snov...:)

Viem, že táto fotka vyzerá všelijako, ale v skutočnosti ,,riadim dopravu", teda presviedčam okoloidúcich, že nemusia kvôli nášmu shootingu zastavovať, ale môžu bezproblémov prechádzať :D.

Tam hore (je to láska)!

Chelsea Market, vínko a tekvice, to ja môžem!

Môj fajnovo napratený Re-Kanken, ktorý vyzerá akoby bol nafúknutý :D.

Na obed sme zašli do Brooklynu s Macovými známymi, ktorí sa len nedávno presťahovali z LA do NYC. Zašli sme do Roberta´s medzi Williamsburgom a Bushwickom. Táto časť na mňa pôsobila veľmi uvoľnene, mlado, slobodomyseľne. Na mňa možno až príliš. Tiež je dosť priemyselná, surová, miestami špinavá, preto som sa lepšie cítila na Manhattane, napríklad v SoHo. Videla som tam však jeden vintage shop (pri zastávke metra Morgan Av.), ktorý som veľmi chcela navštíviť, tak som si to naplánovala na sobotné ráno. A to bol môj obchodík zavretý, čo doteraz veľmi ľutujem :/. Po prechádzke na Google Street View som zistila, že to bol The Urban Jungle a ja ho musím navštíviť!

Macovi známi nám navrhli, aby sme v NYC strávili ešte jeden večer a ponúkli nám nocľah u nich. Bola by škoda odísť z mesta v piatok, ešte sme chceli vidieť Brooklyn Bridge a užiť si atmosféru NYC o kúsok dlhšie, tak keď sa naskytla príležitosť, neodmietli sme. Lístky do Connecticutu sme mali otvorené, takže žiadny problém.

Poobede sme nejaký čas strávili v China Town a Little Italy. Okrem tejto ale nemám žiadne poriadne fotky, lebo som bola nervózna z neustáleho vypytovania sa ,,Maam, Rolex watch?" ,,Watch, original, cheap Rolex only for you.", atď. no myslela som, že keď mi ešte raz niekto bude núkať rolexky, tak začnem kričať.

Čas na Brooklyn Bridge! Cestou k nemu sme videli opäť inú časť NYC, takže som sa zase dookola obzerala. Slávny BB sme vychytali akurát počas západu slnka, ružové nebo, jedna nádhera, ako z filmu. Ozaj, tento most vyzerá úplne inak naživo ako vo filme. Jasné, je to logické. Takto naživo zrazu vidíte všetko okolo, budovy, more, kopec ľudí. Všetko, čo na plátne neukážu, lebo to na scénu nie je podstatné. Dokonca som z diaľky videla mini Sochu slobody. Ďalší nezabudnuteľný New York moment, ktorý vo mne vyvolal kopec emócií, ďalší západ slnka, na ktorý nikdy nezabudnem.

Krásne pastelové nebo! A ja už bežím, nech ho stihnem aj v strede mostu. Môžete ma natáčať, ako mi veje ofinka vo vetre a zdravia sa mi newyorkský policajti. Možno si mysleli, že ma tam niekto čaká, ale moj princ bol v skutočnosti za mnou, len nebehal :D.

Už sa blíži! :)

Po západe slnka sme sa vybrali späť do Brooklynu na večeru. Viete čo ma v tej Amerike fakt baví? Že všade sú zvyknutí na komplikovaných vegánskych stravníkov (v hipsterskom Brooklyne obzvlášť), ktorí by v jedálnom lístku neustále niečo menili. Teda, tak sa cítim u nás. Tam sa na vás len pozrú, spýtajú sa ,,vegan?" a hotovo, vybavené. V kaviarni si môžete vybrať z niekoľkých druhov rastlinného mlieka, nikto nedvíha obočie. U nás vegánstvo väčšinou nikto nechápe, lebo veď ešte aj na strane ,,bezmäsité jedlá" môžete nájsť vyprážaný syr so šunkou...

A sobota! Ráno v priestrannom Brooklynskom lofte a cesta späť na Grand Central, kde som sa vykašlala na všetko a dopriala si na raňajky pumpkin pecan cheesecake z Magnolia Bakery (veď neodídem z NYC bez toho, aby som neochutnala niečo z tejto slávnej cukrárne). Rozmýšľala som aj nad tradičným red velvet, ale dobre, že som sa rozhodla pre tekvicový s pekanovými orechami. Lebo viete čo? Ten cheesecake bol neskutočne dobrý! Ako vážne NE-SKU-TOČ-NE. Neviem to ani slovami opísať, to si neviete predstaviť. Keby som mohla, každému by som domov doniesla aspoň kúsoček. Nebo na jazyku, všetky chuťové superlatívy sveta. Fotku mám, ale je hrozná, vôbec nekorešponduje s lahodnosťou tejto pochúťky, tak to radšej nechám na vašu predstavivosť (v skutočnosti vyzeral presne takto). Jedla som ho vo vlaku, maximálne unavená a cukor ma akurát dorazil, tak som cestu späť do Connecticutu prespala. Na stanicu po náš prišla Macova mamka a pozvala nás na obed do New Haven. Ja som po tom koláči ale nevládala nič zjesť, potrebovala som niečo, čo ma nakopne, takže zeleninovo-ovocný fresh bol ideálny. Pozrela som si aj Yale University, ale pri všetkých tých študentoch, čo už aj v tom bistre pilne študovali, ale s radosťou a elánom, som sa cítila hlúpo, tak vravím, poďme už radšej domov :D.

NYC / 4.11.2016