Ďalšie random fotky zo života prinášam teraz po dvoch týždňoch. Začiatok mesiaca patril najočakávanejšiemu večeru tohoto leta, ktorý som si dosýta užila!

Pred pár rokmi som si určite nemyslela, že to poviem, ale veľmi rada pripravujem večere pre môjho Maca. On je celý deň v práci a ja poobede porozmýšľam, čím by som ho prekvapila. Potom večer spravím niečo (niekedy) rýchle a chutné. Minule to boli výborné tortilly. Hlavne tá prvá, s polníčkom, nastrúhanou mrkvou, zaváranou červenou cibulkou s balsamikom a kozím syrom chuťovo úplne paralizovala aj mňa, taká bola dobrá! Príprava jedál ma baví omnoho viac, odkedy nejeme mäso, a práve teraz môj chlap oceňuje moje kuchárske ,,umenie" viac ako kedykoľvek predtým. 

Na koncert Damiena Ricea som sa tešila už od apríla. Lístky som kúpila hneď v deň keď oznámili, že sa koncert bude konať. Presvedčila som drahého nech ide so mnou, ale sľúbila som mu, že nebudem spievať a rozhodne nebudem chcieť ísť na pódium ako pred 4 rokmi. Neskutočne som sa tešila. Kto sleduje môj blog dlhšie vie, ako veľmi Damiena zbožňujem. Koncert v roku 2012 patrí celkovo medzi tie najlepšie zážitky môjho života a ja som mu venovala celý článok. Nemohla som čakať, že to bude rovnaké, dokonca ani podobné. Ale nečakala som ani, že to bude tak veľmi odlišné. Vystúpenie bolo premakané, viac efektov ako naposledy, osvetlenie, zvuk a podobne. Z hudobného hľadiska Damienovi niet čo vytknúť, podľa mňa patrí medzi najlepších hudobníkov dneška. Na efekty si nepotrpím, skôr na osobnosť, preto ma prekvapilo, že tentoraz Damien vôbec nekomunikoval s publikom. Jasné, nie je to jeho povinnosť, je moja chyba, že som to očakávala. Bol uzavretý, iste aj unavený, takže mu niet čo vytýkať. Každý človek prechádza rôznymi štádiami, teraz som videla Damienovu odlišnú stranu. Tento koncert už nebol o mne a o Damienovi, bol o mne a o Macovi. Tento koncert sme my ako publikum a on ako hudobník, strávili každý vo svojom svete. A ja som strašne rada, že sme mali s mojou láskou jeden spoločný. 

Na víkend som si odbehla do Košíc, pretože moja teta oslavovala 50-tku. Musím povedať, že milujem našu Hlavnú ulicu! Niet lepšieho miesta na kávičku či večerné vínečko ako práve toto miesto. Dokázala by som tam presedieť hodiny. Zašla som si aj na najlepšiu zmrzlinu do Urban Cafe a to rovno 2x za jeden deň, veď prečo nie :D.

So Sindy sme si zašli do Phil´s Twenty7 a bolo tam veľmi príjemne. Hlavne po hroznom daždi mi padla výborná fazuľová polievka viac ako dobre. Milujem fazuľové polievky, len oni až tak nemilujú mňa, ale tak čert to ber, nejem ich každý deň.

Bola som pozvaná na netradičnú fancy večeru, ktorú usporiadalo Converse. Celá prezentácia nových Counter Climate Shield Canvas ma veľmi prekvapila, nič podobné som doteraz nezažila. Skvelá atmoféra. O večeru sa postarali Forbidden Taste a mňa dostali hlavne drinky! Normálne drinky vôbec nepijem, ale tieto boli tak lahodné, že by som ich mala najradšej každý večer. Celá nová kolekcia je pripravená do daždivého počasia, lebo vieme, že klasické plátené CTAS nie sú do mokrého dňa ideálne. Ale teraz už môžu byť. DWR (durable water repellant) je totiž super vec, teda nepremokavé plátno, ktoré doslova odpudzuje vodu. Ideálne hlavne na jeseň (ale bohužiaľ už aj toto leto, keď nikdy neviete, čo máte čakať), keď sa počasie mení jedna radosť. Takže ráno, keď neprší, si vezmete tenisky, ktoré vyzerajú ako plátené (a oni aj plátené sú), ale keď poobede začne pršať, nevadí, lebo máte na sebe zároveň niečo ako gumáky (ale nie sú to gumáky, ako ich poznáte). Mne sa najviac oceňujem túto novinku pri modeloch CTAS II, ktoré majú naviac stielku Nike Lunarion, takže sú ultra pohodlné. A aby ste si to vedeli aspoň trochu predstaviť, prikladám vám aj jednu fotku.

Tenro outfit uvidíte čoskoro na blogu.

Posledný večer v Prahe, pred odchodom na pekelný Regiojet (ok, lepšie nebude, ale ja neviem, čím to je, ale po noci v lôžkovej časti som rovnako rozbitá ako keď cestujem cez deň, takže v noci je to aspoň ušetrený čas), ma Maco pozval na večeru do Lemon Leaf. Boli sme tam teraz druhýkrát a určite vám to tam odporúčam, hlavne ak máte radi thajskú kuchyňu. Veľmi pekné prostredie a jedlo za mňa výborné, ale na obsluhu musíte mať šťastie. Keď sme tam boli prvýkrát,  na moje narodeniny, obsluha nám dosť skazila celkový dojem, tentoraz nebol problém.

A dnes ráno som opäť v Košiciach, pretože nás čaká dovolenka v Chorvátsku! Ach, ja tak milujem tú krajinu a pritom som tam bola naposledy už dosť dávno, takže dovolenková horúčka vrcholí! Ďalší WEEKLY článok bude určite plný mora a plaviek :).