Včera zdieľala Adéla jeden článok na zamyslenie. Že prečo sme my, toľko omieľaná Generácia Y, večne nešťastná. Prečítajte si ho. Tak nad tým článkom rozmýšľam a v mnohom má pravdu. Dovolím si tvrdiť, že väčšina z nás má super život. A možno to aj niektorí vedia. Tak celkovo sa nemáme na čo sťažovať a tak si niekedy vymýšľame problémy, ktoré ani nie sú problémamy a topíme sa v depresiách, ktoré ani nie sú depresiami. Chceme od života viac. Viac ako máme. A často viac ako preň sami robíme. Neustále sa porovnávame s ostatnými, či chceme alebo nie, sme tomu kvôli sociálny sieťam vystavení denno denne. Nepáči sa nám, keď ideme s davom, na druhej strane, ak sa rozhodneme ísť vlastnou cestou uvažujeme, či je správna a dostatočne dobrá. Sme egoisti, nepáči sa nám, ak nám niekto nevenuje pozornosť. Chceme byť vypočutí, ťažšie sa nám počúva. Vraj sa máme sústrediť v prvom rade na seba, neriešiť ostatných. Lenže neobrátilo sa to celé proti nám? Neriešime sa až príliš? Všimli ste si, koľko v poslednej dobe vyšlo článkov o Generácii Y? Aj Katarzia o tom naspievala pieseň (no ja si radšej pustím Paľa Haberu, sorry). Sami seba považujeme za fenomén tejto doby. Fascinujúce, smutné, smiešne. A nebudem sa tváriť, že som nad vecou, tiež som len súčasťou Y. Ale každý deň sa snažím, robiť veci lepšie.

S prvými lúčami slnka to chcelo niečo veselé a tak som z tmavých lookov skočila rovno do bieleho. K tomu obľúbená farebná kombinácia horčicová s vínovou. Bomberu sm si kúpila ešte v Miláne, keď som si kvôli zime išla kúpiť šál. Lenže horčicová ,,satin" bombera, veď to je niečo, čo je pripravené pre mňa! A tak ju tu vidíte. A ešte veľakrát budete. Na Conversky a bombery sa teším najviac, a na tú pohodu. Dúfam, že bude.